Edward Glaeser, Triumf mesta, preložil Samuel Marec, Premedia 2019
Edward Glaeser má vo svojom impozantnom životopise jedinú chybičku krásy. Sám tak trochu pozabudol na triumf mesta a odsťahoval sa s rodinou na predmestie. Dal prednosť odpočtu úrokov, rýchlej diaľnici do mesta a kvalitnejšiemu vzdelávaniu pre deti.
K tomuto "hriechu" sa v knihe sám priznáva a považuje ho za dôkaz toho, ako mestá musia pre svoj dokonalý triumf ešte veľa spraviť. Dominancia miest nie je hotová záležitosť ani dogma. A mestá vo svojom ťažení pri získavaní spokojných obyvateľov môžu robiť (aj robia) mnohé chyby.
Glaeser je profesorom ekonómie na Harvarde. Po otcovi, ktorý sa narodil ešte v Berlíne, zdedil cit pre architektúru a po matke (pracovala desiatky rokov na kapitálových trhoch) pragmatické ekonomické myslenie so zmyslom pre hlavné i vedľajšie náklady ľudských rozhodnutí.
Autor je predstaviteľom ekonómie mesta a vlastne všetkých iných ekonómií, ktoré sú na rozdiel od sterilnej vedy zviazané s konkrétnymi činnosťami človeka. Píše napríklad aj o ekonómii náboženstva v historickom i súčasnom zmysle. Skúma sociálny kapitál a stihol sa zaoberať i ekonómiou zdravia, keď sa pokúšal vysvetliť obezitu Američanov.
V ekonómii mesta sa inšpiruje postojmi urbanistky Jane Jacobsovej, ale na rozdiel od nej nepohŕda rastom miest do výšky. V tejto aj mnohých iných záležitostiach týkajúcich sa moderných miest hlása nekonvenčné a prekvapujúce názory, ktoré sú však našťastie podporené kvalitnou argumentáciou a pochopením pre širšie súvislosti.
Dôležitosť pracovných obedov
Glaeser je mestami úprimne nadšený. "Veľkomestá prežili turbulentný koniec priemyselnej éry a dnes sú bohatšie, zdravšie a príťažlivejšie ako kedykoľvek predtým. Veľkomesto zvíťazilo, dokonca triumfovalo."
Mestá skrývajú v sebe záhady. Prečo tak často žijú vedľa seba najbohatší a najchudobnejší? A ako to je s úpadkom kedysi slávnych miest? Prečo sa niektorým podarilo vrátiť späť do hry?
Za archetyp veľkomesta považuje New York (tam sa aj narodil). Dnes je maximálne dynamickým mestom, ale pred troma desaťročiami to s ním nevyzeralo až tak lákavo. Mesto sa však prestalo viazať na staré výhody, začalo produkovať nápady. Namiesto šičiek v textilných fabrikách sa presadili módni návrhári.
Pád a opätovný vzostup New Yorku dokumentuje základný paradox. Vzájomná blízkosť je čoraz dôležitejšia, hoci náklady na spojenie na veľké vzdialenosti radikálne klesli. Vzájomná blízkosť, koncentrácia a súčasne kooperácia ľudí prináša so sebou neobmedzený potenciál nápadov a energie. Ešte i v čase virtuálnych sociálnych sietí je biznis podporený obedom v reštaurácii cez cestu vždy úspešnejší ako dohody realizované emailami.
Autor však analyzuje aj neamerický svet. Indické mesto Bangalúr je plné ambicióznych IT projektov. Príčinou úspechu nie je len intelektuálne spojenie so zvyškom sveta. Mestá s vysokou hustotou zaľudnenia vždy priali nadväzovaniu kontaktov medzi kultúrami. Mestské prostredie zjednodušuje výmenu jednej práce za druhú.
