Robert Fico si vybral extrémne politické príbuzenstvo ešte dávno predtým, ako podporil na videu člena svojej novej rodiny Milana Mazureka.
Po tom čo súdy Mazureka vykázali z parlamentu za hanobenie národa, rasy a presvedčenia, Fico sa mohol postaviť za menšiny, za slušnosť, za demokratické inštitúcie.

Mohol názorne predviesť fungovanie jeho osobnej hrádze proti fašizmu.
Ale to by mu neprinieslo voličské hlasy z poslednej záhradky, kde ešte môže žať.
Odsúdenie rasizmu by neposilňovalo puto, ktoré ho po parlamentných voľbách môže udržať pri moci.
Dovtedy si predsa vymyslí nejaký slogan o tom, proti komu stavia hrádzu s fašistami.
Obvinením z trestného činu hanobenia národa, rasy a presvedčenia, Fico dostal oficiálny certifikát, že sa správa ako extrémista.
Padajú všetky doterajšie sociálno-demokratické prezlečenia. Spolieha sa na to, že za tie roky má volič Smeru dostatočne silný žalúdok.
A namiesto vážnej diskusie, ako sa dištancovať od človeka, ktorý ťahá stranu do politického bahna, v Smere, v tom starom, lebo nový neexistuje, sa asi radia o tom ako obvinenie využiť v kampani, kde už padli všetky zábrany.
Lebo je možné, že v Smere toto obvinenie nebude posledné.