Na širokej škále od mozgovej smrti, ktorú diagnostikoval Macron, až po najsilnejšie NATO v histórii, ako si zafandil Trump, poskakovalo názorové kyvadlo na slávnostnom summite v Londýne.
A svet len zízal, ako si šli aj s Erdoganom po krkoch rétorikou a štýlom ruvačky na toalete v štvrtej cenovej.

Nielen vzhľadom na formu, akú svet summitov zrejme nevidel, ale najmä na diferenciáciu názorov, ktorá presahuje troch menovaných, sú výstupy z Londýna o čosi menej skeptické, ako sa očakávalo.
Základy spojenectva 29 krajín, čiže zabezpečenie slobody a demokracie pre miliardu ľudí na Západe, síce Trumpovi veľa nehovoria, summit však naznačil, že na transakčnom princípe politiky, ktorý tak preferuje, NATO má akúsi budúcnosť.
Zvýšenie finančných príspevkov, ktoré Trump so Stoltenbergom presadili fakticky bez odporu Európy, znamenajú vytriezvenie Macrona, ktorý – kým ho nezakríkla Merkelová – zvažoval európsku intervenčnú jednotku ako alternatívu v rámci svojho konceptu redefínície NATO.