SME
Streda, 8. december, 2021 | Meniny má MarínaKrížovkyKrížovky

Keď zomriem, prosím si konvalinky

Nie je prezieravé obrady a smútenie odbiť narýchlo a odcudzene.

(ilustračné foto) (Zdroj: SITA/AP)

Autorka je režisérka

"Truhlu si prajete svetlú alebo tmavú? Niečo lacnejšie alebo radšej v luxusnejšom vyhotovení? Kvetinovú výzdobu do akej farby? A hudbu modernú alebo tradičnejšiu? Ukážeme vám najobľúbenejšie skladby? Možno tam bude niečo, čo by sa vašej mamičke páčilo."

Sestra pozrela na brata. Boli už dávno dospelí, ale v tejto chvíli sa cítili bezradne ako deti na písomke z nemčiny, na ktorú sa zabudli naučiť. Aká skladba, truhla a kvety by sa mamičke páčili? Asi nič z tohto tu. Mama milovala iné veci, nie truhly a pohrebnú výzdobu.

"Mama bola taká naša diva. Jej duša milovala slobodu a jej srdce si spievalo," mohla povedať dcéra, aby to vysvetlila, ale neurobila to. Jednak by to pracovníčke pohrebnej služby veľa neobjasnilo a jednak už za dnešok táto nekonečne smutná žena nemala na ďalšie rozhovory silu.

Aký pohreb by si priala mama? Mama si predsa priala žiť. A záleží vôbec na detailoch pohrebu? Nie je každé jedno rozhodnutie len prehlbovaním bolesti pozostalých nad stratou milovaného človeka?

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Išli teda domov a tam našli ten zošit. Mamin zošit. A v ňom to, čo tajne spísala v posledných dňoch, keď už vedela, že sa nevylieči. Bol tam kompletný návod na usporiadanie pohrebu.

Bola tam fotografia, ktorú si mama priala mať vystavenú, bol tam zoznam piesní, striktný zákaz vyvesovania smútočných oznámení na bránu, odmietnutie miesta v rodinnom hrobe v Liptovskom Mikuláši, list, ktorý mali prečítať a prekvapivé želanie cirkevného obradu.

A ešte konvalinky. Maminým veľkým prianím bolo, aby jej na poslednej ceste voňali konvalinky.

Išli teda za farárom a tam zistili, že mamu pozná. Zohnať konvalinky v ročnom období, keď konvalinky nerastú, bol trochu väčší problém, ale potom sa im podarilo objednať dve kytičky odkiaľsi z Holandska.

Vystavili maminu fotografiu. A prečítali na pohrebe jej posledný list. V ňom sa prihovorila všetkým prítomným, spomenula vtipné príhody, puto, ktoré medzi sebou mali, poďakovala a vyjadrila im svoju lásku.

Pri truhle voňali konvalinky, horeli sviece a všetci prítomní plakali a usmievali sa, vďační za čas, ktorý mohli s touto skvelou ženou stráviť. S divou. A znelo im Ravelovo Bolero a Tell me There’s A Heaven od Chrisa Reu, tak ako si to mama priala.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

A po smrci fuk do rici

Myslím, že človek je skutočne dospelý až vtedy, keď je to on, kto vybavuje niekomu pohreb. Lebo to je presne ten druh životnej skúšky, ktorej sa nás – kým sme malí a mladí – snažia tí starší a silnejší ušetriť.

Dočítajte tento článok
s predplatným SME.sk.
Predplatné si môžete kedykoľvek zrušiť.
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Vláda schválila nové opatrenia v súvislosti s novým koronavírusom. Pravidlá začnú platiť od piatku 10. decembra.

Vláda schválila opatrenia do 9. januára.


3 h
Ilustračná fotografia.

Výsledky sa dostavia už po 10 minútach.


7. dec

Neprehliadnite tiež

Peter Schutz.

Dôchodcovský bonus kopíruje celoplošné testovanie.


3 h
Zuzana Kepplová, komentátorka denníka SME.

Jogurty sa nezveria, čo si myslia o reklamách. Ženy veru hej.


4 h
Peter Schutz.

Západ nemôže vycúvať z doktríny o suverénnom práve každého štátu rozhodnúť, kam chce patriť.


4 h

Karikatúra denníka SME (Sliacky).


5 h
Skryť Zatvoriť reklamu