Autor je nezaradený poslanec parlamentu a bývalý minister kultúry SR
Niežeby sme v rámci volebných kampaní neočakávali nezvyčajné situácie. Aj tvrdé útoky, špinu a prehnané sľuby a falošné emócie. Prítomnosť tohto všetkého v kampaniach sa predpokladá. Naša aktuálna volebná kampaň sa však vyznačuje čímsi naozaj mimoriadnym.
Je to čudné, unikátne aj absurdné. A ja sa neviem ubrániť pocitu, že je to, žiaľ, aj prirodzené pokračovanie úpadkového trendu našej politiky. O čom je reč?
Bizarnosť na kandidátkach
Začnem, na prvé počutie, bizarnosťou. Jeden kandidát sa ocitol súčasne na kandidátkach dvoch strán. A nie hocijakých, ale parlamentných, ktoré sa pýšia kvalitou kandidátok.
Osobitne OĽaNO, ako vždy, ohuruje zostavou hrdinov pripravených vymiesť Augiášov chliev. SaS, tá zase do neba vychvaľuje svoj program, s ktorým by azda mali byť jej kandidáti stotožnení.
Pristihnutý Ján Krošlák, bývalý profesionálny tenista a zjavne politický amatér, namiesto pocitu trápnosti, že je súčasne na dvoch kandidátkach, si voľká v tom, že bude mať aspoň dobrú reklamu.
Zrejme, športovec, považuje prestupovanie z klubu do klubu za vec vyjednávania, kto mu ponúkne viac. To znepokojivé, čo prerastá rámec tejto bizarnosti, je postoj dotknutých politických strán, ktoré sa ani len neráčia pozastaviť nad tým, ako ľahkovážne verbujú ľudí na kandidátky a čo to vypovedá nie o kandidátoch, ale o týchto stranách.
A tým, že takéto faux pas prechádzame viac-menej mlčaním, dávame najavo, že je nám vlastne jedno, kto, prečo a za koho kandiduje. A to sa už ani neodvážim nastoliť otázku, či od kandidátov ešte vôbec očakávame reprezentovanie nejakých hodnôt alebo voličských záujmov.
