Autorka je redaktorkou českého Deníka N
Kým pred niekoľkými rokmi bolo počuť ruštinu najmä v turistickom centre Prahy, Karlových Varov, Mariánskych Lázňach, v Špindli a Rokytnici, dnes sa po rusky hovorí aj na peróne v Pečkách, na námestí v Nymburku alebo v Dolnej Dobrouči, kde sa mieša s vietnamčinou.
Rusi sú všade. Akí ľudia vymenili takmer 150-miliónovú ríšu za malú a nie príliš významnú krajinku v srdci Európy? Je tu pokoj. To bude naša hlavná devíza.
Často sa s nimi dávam do reči. Po čase môžem, samozrejme nevedecky, rozdeliť Rusov v Česku do niekoľkých skupín.
Odložené manželky
Tak predovšetkým, koľko ich je. Mali by byť štvrtou najpočetnejšou menšinou. Najväčšou je ukrajinská, nasledujú Slováci a Vietnamci.
Rusi im dýchajú na chrbát a pridávajú do kroku. V súčasnosti ich žije v Česku necelých štyridsaťtisíc. Podľa štatistického úradu ich pred desiatimi rokmi bolo asi o desaťtisíc menej.
Českí Rusi sa väčšinou nechajú zatiahnuť do rozhovoru. Najlepšie vo vlaku. Nemajú kam utiecť a sú príjemne prekvapení, že sa im niekto prihovorí v ich materčine.
A tak viem, že veľkou, ba azda podstatnou skupinou medzi ruskými prisťahovalcami sú manželky. Manželky slušne zarábajúcich mužov, ktorí síce nemajú na to, aby ich vozili na nákupy do Londýna a Paríža, ale byt na pražskom sídlisku, kam ženu upracú a jazdia za ňou z Moskvy, si dovoliť môžu.
