Reštart takzvaného normandského formátu so Zelenským namiesto Porošenka podľa očakávaní v Európe zdvihol pomerne optimistické vlnenia. Špeciálne na Ubli a Latorici sa však natíska skôr skepsa, keďže ani štvorka s (kormidelníkom) Putinom, Merkelovou a Macronom nepribližíla – teda na dohľad určite nie – slobodnú a demokratickú Ukrajinu. Takú, akú by sme si želali.
Výmena zajatcov, na ktorej sa Putin so Zelenským dohodli, isteže prekračuje symbolický akt ich stretnutia, čo sa samo osebe dopredu propagovalo ako maximum dosiahnuteľného. I keď do výsledku z Paríža dosadíme ešte aj dohovor na "úplnom a komplexnom prímerí" – akurát sa ešte musí udržiavať –, nie je to nič kvalitatívne onakvejšie, než to, čo už na Ukrajine máme.
Pod krídlami stále nenaplneného Minska sa takto rysuje prolongácia zamrznutého konfliktu, akých Rusko udržiava vo svojom "blízkom zahraničí" (terminus Brežnev) hneď niekoľko.