Ministerka školstva Lubyová nepriamo napomenula Slovenskú akadémiu vied, že sa nemá miešať – v kampani! – do politiky, pretože má byť apolitická.
A nemá sa čo vyhrážať svojmu zamestnancovi Ľubošovi Blahovi stratou miesta pre jeho politickú prácu.

Tu sa patrí povedať, že slovenskej politickej triede sa podarilo účinne zastrašiť akademikov, aby sa k veciam verejným nevyjadrovali.
Pretože tento priestor si zabrali politici pre seba.
Inými slovami, politik Blaha môže kvákať, čo si myslí o podstate reálneho socializmu, o Janovi Palachovi, veteránoch či prokurátorovi, ktorý stíha extrémistické výroky.
Ale predsedníctvo SAV by nemalo povedať, že sa za tieto jeho reči hanbí. Lebo to už sa mieša do politiky.
Ak sa aj chce akadémia zamýšľať nad tým, či je zlúčiteľná agitačná činnosť tohto poslanca v prospech strany, s jeho misiou akademika, mala by tak vraj urobiť mimo oka verejnosti – rozumej zvolať etickú komisiu – a nie počas kampane rozptyľovať stranám voličstvo svojimi názormi.
Lenže. Straníci by si mohli zvyknúť, že vo verejnom priestore sa delia o autoritu s inštitúciami, ktoré fungujú podľa iného ako straníckeho kalendára. To znamená, že akadémii môže byť ich kampaň ukradnutá.