Autor je ekonóm, pôsobí v Prognostickom ústave SAV a je poradcom premiéra Petra Pellegriniho.
Európska komisia zverejnila plán na Európsky ekologický dohovor. Plán je veľmi ambiciózny. Do roku 2050 sa má Európska únia stať prvým veľkým ekonomickým zoskupením, ktoré prestane zaťažovať svetovú klímu uhlíkovými emisiami a urobí ekonomický rast i spoločenský rozvoj udržateľnými.
Smelé plány sú však postavené už na rok 2030. Už o desať rokov má byť objem uhlíkových emisií znížený na polovicu oproti dnešku. Cieľ je ambiciózny, ale nie nereálny.
Za posledných dvadsať rokov poklesli emisie o 23 percent pri súčasnom náraste ekonomiky EÚ o 61 percent. Podľa predsedníčky Európskej komisie Ursuly von der Leyenovej to dokazuje, že boj proti klimatickým zmenám neznamená zastavanie ekonomického rastu, ale zmenu jeho štruktúry smerom k čistejším „zeleným“ výrobám.

Životná úroveň neutrpí
To je veľmi dôležitá poznámka. Niekedy sa stretávame s extrémnymi názormi, že ak chceme planétu zachrániť, musíme zastaviť ekonomický rast. Práve naopak. Ekonomický rast tvorí pracovné miesta a zvyšuje životnú úroveň.
Láska ide cez žalúdok. Aj tá k prírode. Ľudia takmer vždy obetujú dlhodobé priority na úkor okamžitých efektov. Akokoľvek je to nesprávne. Klimatické politiky nenájdu podporu, ak voliči nebudú presvedčení, že ich životná úroveň tým utrpí. Dobrá správa je, že nemusí.
Slovenská ekonomika i životné prostredie sú na tom omnoho lepšie ako pred rokom 1989. Vďačiť za to môžeme odvetvovej i technologickej transformácii našej ekonomiky. Miesto uhlia a ocele vyrábame autá a stroje. A predovšetkým: dnes už dve tretiny nášho hrubého domáceho produktu tvoria služby, ktoré (s výnimkou cestovného ruchu) nezaťažujú životné prostredie.