Autor je nobelista za ekonómiu, vyučuje na Kolumbijskej univerzite a je hlavný ekonóm Roosveltovho inštitútu
Už je to isté, žijeme nad mieru toho, čo naša planéta unesie. Ak teda rýchlo niečo nezmeníme, následky budú trpké. Mali by sme sa zamerať na ekonomický rast?
Klimatická zmena predstavuje najvážnejšie riziko, ktorému vôbec čelíme, a už teraz môžeme zazrieť, ako budú vyzerať následky. A keď hovorím o nás, myslím tým aj Američanov. Spojené štáty, ktorým vládne politická strana osídlená popieračmi klimatickej zmeny, produkuje najviac skleníkových plynov na hlavu a je jedinou krajinou, ktorá odmietla účasť na Parížskom klimatickom dohovore z roku 2015.
A je len iróniou, že USA tiež patrí ku krajinám, kde extrémne počasie napáchalo najviac škôd na majetku v dôsledku záplav, požiarov, hurikánov, sucha aj krutej zimy.
Ak zľahčíte budúcnosť, niet sa čoho obávať
Boli časy, keď si Američania mysleli, že klimatická zmena im prospeje. Veď v pobrežných vodách štátu Maine by sa zrazu dalo kúpať. A stále sú tu ekonómovia, ktorí tvrdia, že sa niet čoho príliš obávať, ak obmedzíme zvýšenie teploty tak na tri-štyri stupne Celzia v porovnaní s ambíciou z parížskeho dohovoru, kde sa krajiny zaviazali limitovať zvýšenie na dva stupne Celzia.
Štúdie, ktoré tvrdia, že by sme sa vyrovnali aj s vyššími teplotami, sa hlboko mýlia. Napríklad preto, že sústavne vynechávajú analýzu rizík, ich modely nezachytávajú silnú pravdepodobnosť škodlivých vplyvov. Čím viac váhy pripíšeme riziku škodlivých dosahov a čím sú tieto dosahy horšie, o to opatrnejší by sme mali byť. No keďže tieto štúdie systematicky zľahčujú škodlivé dôsledky, ich analýza si nežiada, aby sme konali.
Tieto štúdie tiež podceňujú, že škody sa nevyvíjajú lineárne. Inými slovami, naše ekonomické a ekologické systémy môžu dobre znášať drobné teplotné zmeny, pričom škody zodpovedajú rastu teploty, no len čo klimatická zmena prejde istým prahom, škody začnú dramaticky narastať vo vzťahu k teplotám.
Napríklad úbytok úrody obilia v dôsledku mrazov a sucha môže byť vážny. A kým zmena klímy pod spomínaným prahom ešte nemá vplyv na zvýšenie rizika výskytu sucha a mrazov, nad prahom sa toto riziko neproporčne zvýši.