Autor je prekladateľ a publicista
Kto je kto
Jeden z nich sa volá Rudolf, vpredu má biznis, vzadu párty a v hlave blato. Vieme povedať, že blázon bol vždy: veď ešte v deväťdesiatych rokoch mal vlastnú stranu, Hnutie tretej cesty, a už vtedy namiesto programu išlo skôr o znôšku agresívnych výkrikov.
Druhý sa volá Martin a okrem iného je aj biely kôň. Dlhuje, kam sa pozriete a komu sa pozriete, a sám seba nazýva investigatívnym novinárom, hoci si nikto akosi nevie spomenúť, čo, kedy a či vôbec vyinvestigoval.
No a ten tretí sa volá Ľuboš. Kedysi bol v trojke s velikánmi typu Brixi a Martvoň, lenže zatiaľ čo oni sa už ocitli na odkladisku dejín, z neho je hviezda. Z komunizmu si dokáže spomenúť iba na to dobré, z opozície dokáže napadnúť hocikoho. Okrem fašistov.
Spája ich to, že ich stvoril internet; bez neho by ich nebolo. Potulovali by sa po perifériách spoločnosti – Ľuboš azda po chodbách Slovenskej akadémie vied – a hrozili by päsťami. A nič by nenasledovalo.
Pre úplnosť treba dodať, že aj autora tohto článku stvoril internet. Na rozdiel od horeuvedených, ale nešíri nenávisť a vie sa živiť aj poctivo.
Pohľad do geta
Ach, kam si sa len podela, ty informačná diaľnica, na ktorej si každý nájde dostatok informácií? Vďaka internetu sme predsa mali všetci dospieť k poznaniu a k pravde a v konečnom dôsledku zmúdrieť.
Ešte keď sa začala Arabská jar, plesali sme, že práve vďaka internetu sa dali do pohybu masy občanov. Lenže potom sa Arabská jar skončila tak, ako sa skončila. A najneskôr, keď Rusi nad Ukrajinou zostrelili Boeing plný Holanďanov, zistili sme, že internet nemusí viesť iba k poznaniu a k pravde.
