Autor je vedecký pracovník SAV a člen Slovenského ochranárskeho snemu
Pred pár dňami uplynulo pätnásť rokov od víchrice, ktorá zmenila Vysoké Tatry. Dovoľte malý exkurz do tých čias. Bezprostredne po osudnej víchrici vzniklo niekoľko iniciatív, niektoré z nich sa „zliali“ do mimovládneho výboru Naše Tatry (MVNT), ktorý sa hneď obrátil na vtedajšieho predsedu vlády so súborom požiadaviek a odporúčaní, ako situáciu riešiť.
Postupne sa s nimi verejne stotožnili vrcholné samosprávne orgány kľúčových vedeckých ustanovizní aj viac ako tristo popredných osobností nášho kultúrneho a spoločenského života. Reprezentatívne prieskumy verejnej mienky potvrdili, že veľká väčšina opýtaných dáva prednosť ochrane tatranskej prírody pred výstavbou nových zjazdoviek, vlekov a hotelov.
O rok neskôr dokončila bezprecedentne kompetentná skupina odborníkov podrobnú štúdiu s celým radom návrhov a odporúčaní.
No odvtedy sa v Tatranskom národnom parku a v jeho ochrannom pásme udialo toľko negatívneho, namiereného proti prírode, proti vedeckým poznatkom, proti bežným ľuďom, proti vlastníkom tamojších pozemkov, ale aj proti duchu ústavy a dikcii zákonov, že je to až neuveriteľné.
Pretváranie Tatier pokračuje
Z odporúčaní MVNT, vrcholných vedeckých ustanovizní, štúdie vedcov a neskôr aj Svetovej únie ochrany prírody sa nerešpektovalo takmer nič. Reakcia moci bola od začiatku neuspokojivá, ale po voľbách v roku 2006 sa ďalej výrazne zhoršila.
