Kto verí, že spoločnosť sa dokáže učiť, určite sleduje so záujmom kreslenie červených čiar v tom, čo a kde sa ešte dá povedať. Dištanc SAV proti Blahovým statusom, odsúdenie Mazureka aj Rostasa, či súd s Vaským a Daňom.

Pretože tresnúť čosi v krčme je niečo iné ako opakovane vykresľovať skupiny ľudí či jednotlivcov ako škodnú.
A robiť si z toho politické či iné podnikanie.
Je to o to zaujímavejšie, že táto spoločnosť bola ešte v deväťdesiatych rokoch pobúrená zo stánkov PNS oblepených obálkami Tabu a z reklám na vložky v primetimovom vysielacom čase.
Vtedy sa reptajúcim dostávalo odpovede, že v slobodnom svete si ľudia robia, čo chcú a toto sú akési vedľajšie produkty, netreba byť útlocitný.
A táto spoločnosť si to osvojila až tak vzorne, že videotvorbu Vaského a Daňa dnes mnohí považujú za príklad slobody slova na internete.
A pritom: nie je to ani dobrý rap, ani umná filmová tvorba, ani zaujímavá investigatíva.