Kus pravdy určite je, že bez slušne zaplatenej byrokracie sa štát, ak chce byť efektívny a funkčný, nezaobíde.

Ak preskočíme, že čo znamená „slušne“, tak nemenej pravdivý je aj bod dva: Mnohé a dlhé sekvencie slovenského štátnoverejného aparátu nespĺňajú ani tie najbenevolentnejšie kritériá efektivity či užívateľského komfortu, ktoré by ich oprávňovali nárokovať si bonusy nad tarifné zložky platov.
V tejto realite sme rok čo rok svedkami predvianočných odmeňovacích orgií. Plošne a na takmer všetkých úrovniach štátnej správy, čo je mnohoročný úzus – okrem iného – upisovania si lojality nižších šaržítými vyššími, ktoré si (aj)takýmto spôsobom tkajú siete falošnej solidarity. A teraz, keď voľby sú za rohom, motiváciou plus je aj kupovanie hlasov.
Na Slovensku ešte viac než inde platí, že zamestnanci štátu milujú voliť strany, ktoré venujú toľko nezištnej pozornosti ich zaopatreniu. Debatovať v tejto situácii, či ohľadne odmien zatajujú u Gajdoša alebo Sakovej viac, ako by smeli, je nevidieť pre triesku celý Mount Everest.