Po prezidentke Čaputovej je rumunský prezident Klaus Iohannis ďalší, kto sa otvorene ozval, že mu Orbánove vízie nie sú blízke, nech s ním do spolku nepočíta.

Keď mu pred pár dňami maďarský premiér prišiel pri príležitosti osláv tridsiateho výročia revolúcie v 1989 zarečniť do Temešváru o tom, že by si vedel predstaviť akúsi novú strednú Európu aj za účasti Rumunska, Ioannis odpovedal, že ďakuje, ale neprosí si.
Urobiť obrat na európskej úrovni sa Orbánovi v májových eurovoľbách nepodarilo. Takže sa vrátil k snívaniu v skromnejšej mierke. Svoje vyžarovanie na Visegrád by rád rozšíril o ďalšie postsocialistické krajiny, ktoré by mohli počúvať na reči o kresťanských hodnotách a národnej hrdosti proti bruselskej porobe.
Inými slovami – a bližšie k pravde – naďalej síce budú výrobnou pobočkou Nemecka, no bez celého toho cirkusu z Bruselu o vláde práva a bez ľudskoprávnej šarapaty od mimovládok.