Autor je ekonóm, v rokoch 2012 – 2016 pôsobil v Inštitúte finančnej politiky.
Ekonomický populizmus dokáže úspešne fungovať tri až štyri roky. Potom príde hyperinflácia, oslabenie meny, recesia a bankrot krajiny. Tvrdil to Rudiger Dornbusch, nestor modernej makroekonómie. Inšpiráciou mu boli hospodárske dejiny štátov Latinskej Ameriky.
Podobne ako zvyšok regiónu aj Čile chvíľu koketovalo s ekonomickým populizmom. Zlom prišiel v roku 1973, keď v krajine moc prebral Augusto Pinochet. Diktatúra tohto masového vraha trvala sedemnásť rokov. Pinochet bol protežant Spojených štátov amerických.
Dávno pred jeho nástupom k moci vymysleli Američania jednoduchý plán na získanie vplyvu v Čile. Zoberiete talentované deti, zaplatíte im štúdium na svojich univerzitách a potom ich vo vhodnej chvíli využijete.
Mladých Čiľanov posielali študovať do Chicaga, odtiaľ pochádza ich prezývka – Chicago Boys, kde sa na vtedajšie pomery vyučovala hospodárska politika s jasne pravicovým nádychom. Po Pinochetovom prevzatí moci mali Američania k dispozícii vzdelané a vďačné kádre.
Chicago Boys dostali možnosť pretvoriť krajinu podľa vzorcov a poučiek, ktoré ich na univerzite naučili Milton Friedman a jemu podobní ekonómovia. Každý z nich bol počas Pinochetovej diktatúry aspoň na chvíľu ministrom.
Čile odolalo zvodom ekonomického populizmu. V krajine prebehla masívna ekonomická liberalizácia, deregulácia a privatizácia. Zaviedli sa nízke a rovné dane, sprivatizovalo sa dôchodkové a čiastočne aj zdravotné zabezpečenie. Dramaticky poklesli výdavky a stabilizovalo sa hospodárenie štátu.
Dedičstvo Chicago Boys
Stopa, ktorá v hospodárstve krajiny ostala po Chicago Boys je viditeľná aj tridsať rokov po páde Pinocheta. V medzinárodnom porovnaní patrí Čile medzi štáty s najnižšími verejnými výdavkami.
Veľkou výhodou štátu s malým prerozdelením sú nízke dane. Vďaka nízkym daniam sa veľa zarába. Hrubý domáci produkt na hlavu v Čile je o približne 20 percent nižší ako na Slovensku, no reálne čisté príjmy sú o trochu vyššie ako u nás. Menej sa vyrobí, ale viacej zarobí.
Zamestnanec zarábajúci priemernú mzdu v Čile zaplatí len zdravotný a penzijný odvod, dohromady 20 percent, a zvyšok je jeho výplata. Na Slovensku sa na daniach a odvodoch zaplatí zhruba 40 percent. Zarábať sa viac oplatí v Čile ako na Slovensku.
