Autor pôsobí na Ústave materiálov Materiálovotechnologickej fakulty Slovenskej technickej univerzity v Trnave
Plasty a výrobky z nich sú čoraz viac kritizované najmä pre narastajúci objem problémových odpadov. Kedysi boli plasty považované za „materiál budúcnosti“, dnes chceme znižovať ich spotrebu. Pomaly začíname hovoriť o konci „doby plastovej“.
Popri celom rade vynikajúcich vlastností, vďaka ktorým našli plasty také široké uplatnenie, majú jednu nevýhodu, ktorá plodí ekologické problémy – sú takmer nezničiteľné.
Odpad z nich sa rozkladá aj niekoľko storočí. Plasty sú pomerne dobre recyklovateľné, ale niektoré výrobky sa problémovo zbierajú a separujú. Preto častejšie než idú na recykláciu, končia v prírode, na divokých skládkach.
Zakázať, či spoplatniť?
Sú to rôzne drobné obaly, PET fľaše, jednorazový riad, či „igelitky“. Predstavujú celosvetový problém znečisťovania prírody, vodných tokov a plôch.
V mnohých štátoch vrátane európskych to vyústilo do legislatívnych zákazov používania vybraných problémových výrobkov. Ponúka sa aj riešenie znižovať voľný plastový odpad postupným spoplatňovaním či zálohovaním niektorých výrobkov. Napríklad igelitiek či PET fliaš.
V ťažení proti plastom sa v poslednom čase popri ekologických problémoch argumentuje aj novým tromfom – zdravotným aspektom a vplyvom takzvaných mikroplastov.
