Christopher Hitchens, Listy mladému skeptikovi, preložil Matej Laš, Literárna bašta 2019
Christopher Hitchens, Misionárska poloha, preložil Tomáš Hučko, Kapitál 2019
Kto sa chce zorientovať vo všeobecne známych osobnostiach jednoduchou konštrukciou prevládajúcich schém, bude pri Hitchensovi zmätený. Vzťahové a postojové vzorce o tom, že priateľ jedných sa súčasne stáva nepriateľom tých druhých, u neho nefungujú.
A možno mu pomohlo aj obdobie, v ktorom žil (Hitchens zomrel v roku 2011) - myšlienkové tábory si ešte mohli dovoliť exkurzie k súperom a vytešovali sa z vlastnej nepredvídateľnosti. V porovnaní so súčasnou vojnou na život a na smrť šlo o pôvabné časy.
Britský intelektuál a bohémsky jazdec polemickej apokalypsy (tak ho pomenoval prekladateľ Listov mladému skeptikovi) sa v úvode verejnej angažovanosti v roku 1965 pridal k labouristom, ale pre podporu vojny vo Vietname od nich ušiel.
Začal pracovať pre časopis Socialistickej robotníckej strany, ktorý po invázii do Československá vyšiel s titulnou stranou “Rusi, choďte preč!”
Stal sa trockistom a do konca života písal kritické stĺpčeky do Vanity Fair a The Nation. Od zavedenej ľavice sa vzdialil, keď reagovala vlažne na fatvu pre Salmana Rushdieho.
Najvýraznejšie kritizoval nemorálneho Billa Clintona, ale aj Kissingera, ktorého označil za vojnového zločinca. Po páde Dvojičiek bol dokonca schopný propagandistického výletu do Iraku v sprievode Bushovho človeka Paula Wolfowitza. Tým si vyslúžil nálepku neokonzervatívca a zradcu ľavice.
Antiteista bez zábran
Spolu s Dawkinsom sa radí k zástancom nového ateizmu, ktorý on preznačkoval na antiteizmus. Antiteisti na rozdiel od ateistov sú vyslovene odporcami viery v akékoľvek božstvo. Náboženstvo nekompromisne označil za dôvod zla vo svete a nepremeškal žiadnu príležitosť, aby upozornil na jeho negatívne vplyvy.
