Ani to dlho netrvalo. Ledva Ústavný súd pozastavil účinnosť päťdesiatdňového moratória, tí menej gramotní, prípadne bezcharakterní klamári sa rýchlo vynašli: ľudom nevolení sudcovia spáchali nehoráznosť, lebo siahli na zákon schválený priamo volenou snemovňou.
A keď „nikým nevolené“ inštitúcie zasahujú do kompetencií tých volených, sme jednou nohou v totalite. Tak!

Nebolo by potrebné sa tým zaoberať, keby nešlo o vcelku obľúbený a široko používaný koncept vzývania suverenity ľudu proti nevoleným elitám.
Napríklad, keď sa SaS pasovala za premiérsku stranu, Ľubomír Galko v intelektuálnom rozmachu pokarhal vtedajšieho predsedu Európskeho parlamentu, „nikým nevoleného“ Martina Schulza, že si nemá čo otvárať ústa.
Ťažko povedať, kde začať skôr s dekonštrukciou týchto nezmyslov. Odboku môžeme Galkovi s oneskorením vysvetliť, že Schulz ako spitzenkandidát európskych socialistov v roku 2014 a líder SPD v Nemecku získal osem miliónov hlasov, čo nie je úplne zanedbateľné.
Ale dobre, málokto klame tak nešikovne ako Galko, pozrime sa na naozajstné slovenské nevolené elity.