Udalosť týždňa
Britská voľba. Čakalo sa všeličo, len nie až také drvivé víťazstvo „toryovskej“ strany. Najvyššie od triumfu Margaret Thatcherovej v osemdesiatych rokoch. Aj keď labour, liberáli a Škóti dokopy neskórovali slabšie ako konzervatívci, otázku zostať/odísť, ktorá bola najhlbším obsahom hlasovania, voľby v veľkou presvedčivosťou rozťali.
V kampani bol Johnson isteže famózny – tvrdia všetci generáli po bitke – lenže zhoda by sa dala hľadať na tom, že za svoj „produkt“ si taký skvelý výsledok nezaslúžil. Na spravodlivosť výsledku sa však história pýtať nebude, fakt je, že remainisti nemali v kampani presvedčivé „kone“.
Briti po voľbách odídu z Európskej únie. Čo sa zmení 1. februára? Čítajte Únava z brexitu ako ústredná emócia by hendikepovala aj silnejšiu konkurenciu, než akou bol trápny a dopletený Corbyn (aj Jo Swinsonová).
Pozitívne na silnom mandáte Johnsona je, že mu otvára dvere k ozaj dobrej a priateľskej dohode s Úniou, keďže nebude odkázaný na hlasy Rees-Mogga a iných „hardcore“ brexitárov, čo bude na prospech kráľovstva aj Únie.
Inak vidí vec kedysi „najproeurópskejší“ komentátor Financial Times. Keďže podľa Münchaua bola pre Úniu dohoda s Mayovou výhodnejšia ako s Johnsonom, ponukami rôznych odkladov, čím vychádzali v ústrety britským zástancom druhého referenda, Barnier a spol. precenili svoje sily a „výsledkom bude menej blízky vzťah Únie a Británie, než aký mohol byť“.
No dobre. Autor berie všetko, len mu nie je jasná logika tej poslednej vety. Prečo?
Udalosť II
“Matovičova neschopnosť rozlišovať medzi priateľmi a nepriateľmi, krotiť svoje emócie predznamenáva veľké komplikácie aj v marci
„
Klimatická schizma. Bruselská dohoda EÚ o uhlíkovej neutralite a fiasko konferencie v Madride sú rub a líc mince klimatického lídra, za ktorého sa Únia na summite opäť prihlásila, ale viesť nebude mať koho.
Odpor V3 – bez Slovenska – ktorá na čele s Babišom takmer zablokovala dohodu, aj karambol v Madride ukazujú, že revolúcie v správaní a návykoch majú akési hraničné náklady, na ktorých sa budú štátnici rezať a rúbať aj o rok v Glasgowe aj na každej ďalšej klimatickej konferencii.
Pokiaľ nebude existovať akási globálna (klimatická) vláda, kjótsko-parížska cesta dekarbonizácie bude zarúbaná.
