Autor je profesor na Vysokej škole zdravotníctva a sociálnej práce svätej Alžbety
Samovražda herečky Moniky Potokárovej zamávala slovenskou verejnosťou. Po nej sa roztrhlo sa vrece s teóriami, čo vlastne sa stalo. Bez akýchkoľvek pochybností môžeme povedať, že za Monikinu smrť, ale aj za smrť tisícov ďalších Slovákov môže nezáujem.
Nie ich rodín a nie príbuzných či priateľov. Ale nezáujem celej spoločnosti o starostlivosť o duševné zdravie.
Keď sa povie depresia, veľa Slovákov sa iba pousmeje: veď depku má každý. Ak nezačneme brať depresívne poruchy či ďalšie psychické ochorenia aspoň tak vážne ako tie srdcovo-cievne a onkologické, budeme počúvať čoraz viac príbehov ako je ten Monikin.
A nebudeme za to platiť len smútkom či zlým pocitom, ale čoraz viac aj peniazmi.
Ľudí s poruchami pribúda
Na Slovensku pribudne každý rok takmer pätnásťtisíc nových pacientov s depresívnymi poruchami. To znamená to, že keď človek sedí v autobuse s s viac ako 15 ľudmi, je veľká šanca, že medzi nimi niekto trpí depresiou.
