Triedny boj, nacionalizmus, informačné bubliny a všeobecná nechuť ku kompromisu v uplynulých rokoch politiku skôr brzdili, než by uľahčovali hľadanie riešení.
V jednej krajine za druhou prestali vlády reagovať na hlas verejnosti, ktorá zostala z volených predstaviteľov rozčarovaná. Prázdno po neefektívnej vláde vyplnili sudcovia a súdy, čím zásadne zmenili fungovanie demokracií.
Právny teoretik Ran Hirschl z Torontskej univerzity nazval novú štruktúru „juristokraciou“, ktorú definuje ako stav „závislosti od súdov a justičných prostriedkov pri riešení kľúčových morálnych dilem, verejných otázok a politických kontroverzií“.
To, o čom sa v minulosti debatovalo, je dnes predmetov súdnych sporov.
Ťažisko moci sa čoraz viac posúva k súdnictvu, pričom príklady tohto trendu vidíme všade vôkol.
Na slovenskom Ústavnom súde sa ocitol absurdný zákon, ktorý mal verejnosti zabrániť, aby sa päťdesiat dní pred voľbami dostala k prieskumom politických preferencií.
Menovanie sudcov na tento súd sa stalo predmetov ostrého súboja, lebo každý vie, že v situácii nulového politického súčtu je Ústavný súd kľúčový.
