V časoch sviatkov sa to azda smie: siahnuť po banalite, romantike a utópii. Pretože teraz je čas na veľkorysosť, a to aj veľkorysosť k samému sebe.
Keď sa môžeme nielen stíšiť, ale predovšetkým premýšľať, ako sa rozprávať... sami so sebou, a potom aj spolu.
V krajine rozdelenej kultúrnymi vojnami, v krajine, kde ďalší fanatický Savonarola hlása nenávistné bludy o liečbe homosexuálov a džendžerových podľuďoch; v krajine, kde rázujú tisovské čižmy chodbami parlamentu a zadupávajú hodnoty, za ktoré bojovali naši dedovia; v krajine, kde mafia bozkáva vrcholovú politiku – niekedy aj doslova; v krajine, kde už za Hlohovcom vidíme rozvrat štátu aj s jeho základnými službami; v krajine, kde včera bude pozajtra a dnes zostáva v nedohľadne, si najviac môžeme želať pokoj.
Schopnosť upokojiť sa a zhodnúť sa: aspoň na tých základoch.
