Autor je politológ
Pred niekoľkými dňami si dve sesterské sociálne demokracie, česká a slovenská, pripomínali významné výročia.
Smer oslávil dvadsať rokov existencie, Česká strana sociálno-demokratická tridsiate výročie obnovy pôsobnosti v materskej krajine. Teda, ak mala čo oslavovať. Bývalí voliči strany a v súkromí aj jej funkcionári o nej totiž hovoria ako o nebohej.
Ak Ľudový dom leží v politickom hrobe, nemalo by sa ňom hovoriť v zlom, aby nás podľa tradície neprišla strana strašiť. Aj keď, záplava občanov si myslí, že ČSSD nás straší už dávno.
Skúsme to teda inak. Hovorme o starobylej organizácii, vytvorenej v roku 1878, vecne a pravdivo.
Začnime porovnaním so slovenskou sociálnou demokraciou. Ficom vybudovaný Smer síce stratil veľa z niekdajšej voličskej príťažlivosti, stala sa z neho ukážková formácia karieristov, ale jej perspektívy sú stále solídne.
Čo chýba ČSSD
Dôvodov je niekoľko. Smer obsadil priestor od stredu až ku krajnej ľavici, pravicová opozícia je značne fragmentovaná a aj napriek diskreditácii charizmatického Fica jej nechýba vhodný líder.
Všetky tieto výhody, naopak, úplne chýbajú ČSSD. Veď aj platí, že česká verejnosť si prakticky nevšimla (a všimnúť si to asi ani nechcela), že člen vládnej koalície má významné výročie verejného pôsobenia.
