Autor je teológ a spisovateľ
Samozrejme, že ho poznáš, videla si ho vo filmoch, na karnevale, vždy rovnako zle oblečeného a v tej istej úlohe.
Čerti to v živote nemajú ľahké. Môžu sa sprchovať iba raz za mesiac, o vlasy sa nestarajú, sami nevedia, ako vyzerajú, pretože tam, kde údajne bývajú, sú zrkadlá zakázané.
Keby sa mohli na seba pozerať, videli by, že nie sú v najlepšom stave, možno by s tým chceli niečo urobiť, kúpiť si nové šaty, dať si ostrihať nechty na nohách a umyť si aspoň tvár. No a to by ako vyzeralo?
Kto by sa bál niekoho, kto vyzerá dobre, pekne vonia, má dobré spôsoby, varuje pred nebezpečenstvom a vždy, keď máš chuť, podá ti ošúpanú mandarínku?
S čertom Kornelom to bolo rovnaké. Vedel, že má ľudí strašiť, ukazovať sa im na chodbe alebo v lese, poprípade niečo zakričať alebo skôr skríknuť, vydať zo seba strašidelný zvuk, jednoducho, pripomínať ľudom, že zlo existuje, že vyzerá zle, vykrikuje, neumýva sa, tlačí sa spod postele pod perinu a má krvavé oči.
“Ľudí začal strašiť skôr z donútenia ako z presvedčenia. Chcel urobiť radosť mame, ktorá sa pýšila, že pochádza z rodiny, ktorej predkovia vydesili Sisi tak, že spadla z koňa.
„
Bola to jeho úloha. Keď bol malý, chcel byť superhrdinom, čítal si komiks o urodzených záchrancoch, páčilo sa mu, že dokázali zastaviť vojny alebo pochytať zlých ľudí.
Keď mu v škole čertov vysvetlili, že sa narodil do zlej rodiny, že zlo je dedičné, že jeho rodičia strašili a jeho prarodičia strašili, ohradil sa, že on nie je z rodiny strašidiel, ale čertov, diablov, nočných bytostí, ktoré v noci zastavujú autá na opustených križovatkách, prechádzajú sa na streche, aby ľudia nemohli spať, a do domu nikdy nevchádzajú cez dvere, ale komínom, lebo to je vraj úžasné nadýchať sa sadzí a dopadnúť do pahreby.
