SME
Piatok, 4. december, 2020 | Meniny má Barbora, BarbaraKrížovkyKrížovky
PÍŠE MARCIN ZABOROWSKI - FÓRUM

Prečo sa oplatí sledovať Bukurešť

V boji s korupciou na najvyšších miestach je Rumunsko ďalej, niečo mu však chýba.

Ilustračné foto (Zdroj: TASR/AP)

Autor pôsobí v stredoeurópskom think tanku Visegrad Insight. Článok je súčasťou projektu #DemocraCE v spolupráci s Visegrad/Insight.

Novembrové znovuzvolenie prezidenta Klausa Iohannisa, ktorý je pevný zástanca právneho štátu, predstavuje pre Rumunsko toľko potrebnú stabilitu.

Síce sa krajine ekonomicky darí, ale potýka sa s nestabilitou politického systému, omračujúcou korupciou, útokmi na právny štát a s poklesom slobody médií.

Rumunsku vládne koalícia na čele s premiérom Ludovicom Orbanom, ktorá na vládu práva dbá a teší sa podpore prezidenta Iohannisa. No je to veľmi rôznorodá koalícia zostavená zo všetkých síl, ktoré stáli v opozícii proti exkomunistickým sociálnym demokratom (PSD) a môže sa stať, že nevydrží do konca volebného obdobia, ktoré sa končí niekedy koncom roku 2020 alebo na začiatku roku 2021.

Zároveň sa tiež zdá, že protikorupčné hnutie naberá na sile a s ním aj Únia Zachráňte Rumunsko, ktorá vyrástla z tohto hnutia.

Ekonomike sa darí, politickej korupcii tiež

Na Rumunsko, ktoré sa zbavilo komunizmu v roku 1989 v krvavej občianskej vojne, sa nikdy nepozeralo ako na stabilného partnera z tohto regiónu. No krajina tiež získala povesť premianta strednej Európy vďaka ekonomickému rastu a proeurópskym postojom verejnosti.

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Stále je – po Bulharsku – najchudobnejším členom Únie, no dynamicky rastie. Nezamestnanosť 4,1 percenta patrí k najnižším v EÚ. A na rozdiel od Maďarska či Poľska si Rumuni pestovali dobré vzťahy s Úniou.

No s víťazstvom PSD vo voľbách v roku 2016 sa politika v tejto krajine stala oveľa turbulentnejšia a politický prejav sa začínal radikalizovať podobne, ako to poznáme inde v tomto regióne.

Vrátane výpadov proti právnemu štátu, poklesu slobody médií a jatrenia nálad proti LGBT menšine.

Po voľbách v roku 2016 utvorilo exkomunistické PSD koalíciu so stranou ALDE, ktorá sa prezentuje ako liberálna.

Koalícia vytvorila stabilnú väčšinu v parlamente a spočiatku ju podporovala aj stredopravá strana UDMR menšinových Maďarov, no od začiatku sa potýkala s korupčnými kauzami a trestnými stíhaniami prominentných členov vrátane lídra PSD Liviu Dragnea.

PSD síce voľby vyhrala, no Dragnea sa nemohol stať premiérom, pretože mal na krku obvinenia z volebného podvodu a korupcie. Následne sa stiahol do úzadia a ovládal krajinu prostredníctvom iných premiérov.

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

V období medzi rokmi 2017 a 2019 malo Rumunsko troch premiérov. Prvých dvoch zosadila vlastná strana, tretia odstúpila, aby kandidovala za prezidentku.

Počas krátkych období, keď exkomunistická PSD nebola pri moci, podieľala sa na vládnutí prostredníctvom lojálnych oligarchov, ktorí tiež kontrolujú mediálny trh.

Obdobie vlády PSD bolo poznačené snahami podkopať nezávislosť súdnej moci a zbaviť sa obvinení z korupcie proti Dragneovi a ďalším popredným figúram strany.

V júni 2018 parlament ovládaný PSD schválil opatrenia, ktoré mali brzdiť protikorupčné politiky a vlastne tak legalizovali korupciu.

Súčasťou brzdenia protikorupčných snáh bolo aj prepustenie šéfky Národnej protikorupčnej agentúry Laury Codruta Kövesiovej.

Pasovanie s Európskou komisiou

Proti týmto zákonom ihneď protestovala Európska komisia aj rumunské súdy. Komisia v tom čase už riešila problémy s právnym štátom v Poľsku a Maďarsku a preto požiadala premiérku Dancilaovú o vyjasnenie situácie a upozornila ho, že môže rozšíriť konanie aj na Rumunsko, čo by bola silná rana pre prestíž krajiny, ktorá práve viedla rotujúce predsedníctvo (Rady EÚ - pozn.red.).

Vláda sa tiež dostala do sporu s EÚ pre blokovanie kandidatúry Laury Kövesiovej na post prvej európskej generálnej prokurátorky a dokonca jej neumožnili opustiť krajinu.

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Počas tohto sporu s Komisiou sa predtým proeurópsky prístup PSD zmenil na rétoriku známu z Poľska a Maďarska, keď zneli ponosy, že EÚ si na Rumunsko zasadlo a má dvojitý meter.

Keď bola premiérka Dancilaová povolaná pred Európsky parlament, kde mala vysvetliť obvinenia z útokov na právny štát, povedala: „Neprišla som nič vysvetľovať. Žiadam, aby sa s Rumunskom zaobchádzalo s úctou.“ Dragnea to doplnil: „Rumunsko už nebude druhotriednou krajinou.“

PSD a ich koaličný partner ALDE si tiež vybrali osvedčenú metódu z populistickej príručky a začali rozdúchavať vášne proti LGBT menšine. V septembri 2018 totiž rumunský ústavný súd uznal, že páry rovnakého pohlavia majú požívať rovnaké práva – vrátane možnosti vstúpiť do manželstva – ako páry heterosexuálne.

Vláda na tento výrok súdu odpovedala referendom – konalo sa len dva týždne po vynesení nálezu súdu -, v ktorom sa občanov pýtala, či súhlasia s manželstvom osôb rovnakého pohlavia. Referendum však nebolo platné pre nízku účasť, keďže kvórum je 30 percent oprávnených voličov a k urnám ich prišlo len 21 percent.

Súvisiaci článok Čo treba vedieť o Orbánovej novej strednej Európe Čítajte 

Vratká stabilita

Prezident Klaus Iohannis aktívne oponoval útoku PSD na právny štát a snahy o dekriminalizáciu korupcie, čo mu zvýšilo popularitu a napokon viedlo k pádu vlády. Na konci novembra 2019 sa koalícia PSD-ALDE zrútila a nahradila ju vláda zložená zo všetkých opozičných parlamentných strán vedená Ludovicom Orbanom zo Strany národných liberálov.

Vo voľbách 24.novembra prezident Iohannis získal opäť mandát potvrdený 63 percentami hlasov, pričom porazil kandidáta PSD.

Bývalá premiérka Viorica Dancilaová dosiahla len 37 percent, čo predstavuje zatiaľ najhorší výsledok pre jeho stranu.

Zdá sa teda, že Rumunsko sa vybralo cestou bránenia právneho štátu a svojej proeurópskej reputácie. No novozískaná stabilita je stále veľmi krehká.

Väčšina, ktorá zosadila PSD a vyniesla na čelo Ludovica Orbana, je veľmi vratká: 240 hlasov za a 233 proti (všetky z PSD). Navyše súčasná parlamentná väčšina je veľmi rôznorodá a jej súčasťou sú aj protichodné ideologické prúdy či poslanci, ktorí odišli z PSD.

Rumunský politický systém sa za tridsať rokov od zmeny režimu v 1989 neustálil a dominovala mu exkomunistická PSD. Aj počas krátkych období, keď táto strana nebola pri moci, podieľala sa na vládnutí prostredníctvom lojálnych oligarchov, ktorí tiež kontrolujú mediálny trh.

Za posledný rok sme boli svedkami prehlbujúceho sa odcudzenia PSD a inštitúcií právneho štátu. Rozsiahla korupcia v tejto strane má za následok, že PSD a jej líder Liviu Dragnea budú aj naďalej útočiť na vládu práva a rumunské médiá ich v tom budú podporovať.

A dá sa tiež očakávať, že PSD bude mobilizovať svoju voličskú základňu rozdúchavaním xenofóbie a netolerancie k LGBT menšine, čo je bežnou taktikou v strednej Európe.

Súvisiaci článok Aký je dnes Vyšehrad. Odpoveď je v minulosti Čítajte 

Slobodné médiá sú nutnosť

V poslednom čase to bola rumunská občianska spoločnosť a súdy, kto viedol boj proti korupcii. A ich úspech závisí od schopnosti zreformovať politický systém. EÚ a iné vonkajšie sily môžu byť nápomocné pri ochrane slobody súdnictva a tlače.

Únia si už túto úlohu plní napríklad pevným postojom na obranu protikorupčnej prokurátorky Laura Codruta Kövesiovej, ktorej sa dostávalo ústrkov od vládnej PSD. Pokým však PSD bude viesť skorumpovaná elita, útoky na právny štát neustanú.

Preto je dôležité, aby EÚ nepoľavila v principiálnom postoji a mal by ju v tom podporiť aj americký Kongres.

V ťažkej situácii sú rumunské médiá. Väčšina je v rukách oligarchov napojených na politikov, pričom napríklad Sebastian Ghita riadi svoj biznis na diaľku, pretože je na úteku pred obvineniami z úplatkárstva, vydierania a prania špinavých peňazí.

Rumunská mediálna scéna trpí týmto úzkym prepojením oligarchov na politikov. A preto je dobrou správou, že sa do Rumunska aj Bulharska (a tiež Maďarska – pozn.red.) vracia Rádio Slobodná Európa. Bezpochyby krajina potrebuje viac takýchto iniciatív a pomoci zvonka, aby opäť vybudovala rôznorodý mediálny trh.

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Téma: Korupcia

Prečítajte si aj ďalšie články k téme
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Ilustračná fotografia.
Alena Zsuzsová opúšťa súd v Banskej Bystrici.

Jankovská by chcela Vianoce na slobode. Vylúčené to nie je

Rozhodnúť môže sama prokurátorka alebo na žiadosť aj súd.

Monika Jankovská.
Rozprávky SME

Či za dobré sa treba dobrým odmeniť (číta Robert Roth)

Klasické rozprávky (nielen) pre vaše deti.

Rozprávky
ŠPORT

Mal mať rozprávkovú kariéru. Hlúpa mladá hlava všetko zničila, spomína

Strelil najrýchlejší gól v najvyššej súťaži?

Neprehliadnite tiež

KOMENTÁR PETRA SCHUTZA

Hra s otvoreným ohňom

Keď Blaha hovorí o ochrane liberálnej demokracie, du blejt, velebnosti.

Peter Schutz
Píše Tomáš Drucker

Ak obmedzíme zisk, bude zdravotníctvo lepšie?

Problémom nie je zisk, ale zle nastavené požiadavky. Začnime zdravotnými posťovňami.

Ilustračné foto.
ČESKÝ ZÁPISNÍK

Štartuje Babiš 2. O štyridsať rokov mladší a chudobnejší

Šéf Milion chvilek vstupuje do politiky. Bezzubo.

Jindřich Šídlo.
Píše Branislav Vančo

Aby sa zo Žilinku nestal ďalší Trnka

Sústreďme sa na reformu prokuratúry.

Verejné vypočúvanie Maroša Žilinku.