Nevieme to naisto, ale Nový rok sme si asi vymysleli aj preto, aby sme sa nezožrali od nudy. Na začiatku roka má čerstvejšiu príchuť každá banalita: prvý prípitok, rezeň, všeličo.

Robotníkom slova navyše spôsobuje svrbenie a chvenie osobitný žáner: prvá možnosť verbálne sa pokonať s kapitánom plagiátorstva, teraz predsedom parlamentu a SNS.
Jeho vyjadrenie pre agentúru SITA, že ak ho slovenskí občania drzo nezvolia do parlamentu, zváži koniec v politike možno interpretovať všelijako.
Žiaľ, pravdepodobne to nebude úprimne mienené odhodlanie prijať politickú zodpovednosť za volebný neúspech, ale skôr fňukanie nad nevďakom národa, ktorý si neváži jeho prínos k materiálnemu a duchovnému rozvoju slovenskej občiny.
Nebol by prvým predsedom SNS, ktorý formuloval tento typ rozčarovania. Predchádzajúci maskot národnej straky Ján Slota v roku 2010, keď ledva preliezol do parlamentu, predvídal, že Slováci budú plakať krvavé slzy pod jarmom orbánovskej autonómie.
A keď o dva roky zostal mimo, vyznal sa, že s polobláznami a homosexuálmi tam vlastne byť ani nechce.