Počuť slová ľahšej váhy ako tie z hrdla predsedu parlamentu sa každý deň nepritrafí.
Takže aj keby voliči na konci februára poslali SNS tam, kam (odjakživa) patrí, s rozlúčkovým banketom pre Danka to netreba preháňať.
Skutočnosť, že rovného by si nenašiel ani vo svete komiksu, zvádza až k myšlienke o predčasnosti exodu.
S pointou, či by sa jeden Danko nezišiel ako memento, že slovenský volič je naozaj schopný všetkého.
Ešteže ako predseda bude mať podobizeň v spoločnosti takých velikánov parlamentarizmu, ako jeho predchodcovia Gašparovič a Paška.
Žiaci v deň otvorených dverí takto budú môcť rozjímať, ktorý z predsedov bol absolútne najväčší.
Ironické je, že ak po prepadnutí Danko fakt splní, čím sa vyhráža, môže ešte raz aj chýbať. Kto by chodil do Moskvy v takej frekvencii? A naozaj by sa hneď našiel ktosi iný na pozvanie Lukašenka do Bratislavy?
Danko je zjav s veľkým Z. Plným právom patrí do galérie tvárí, ktoré aj keď zídu z očí, z myslí nezídu už nikdy.
