Autor je analytik, publicista a expert na európsku politiku.
Len pred pár týždňami zverejnila nová Európska komisia komunikáciu s názvom European Green Deal, v oficiálnom slovenskom preklade Európsky ekologický dohovor.

Ide o balík päťdesiatich opatrení, ktoré chce Komisia v najbližších rokoch predložiť Európskemu parlamentu a Rade s cieľom dosiahnuť, aby Únia do roku 2050 znížila svoje emisie skleníkových plynov na menej ako polovicu a stala sa klimaticky neutrálnou.
Predsedníčka Komisie Ursula von der Leyenová tým splnila sľub, ktorý dala ešte v júli poslancom Európskeho parlamentu, keď sa ako kandidátka na post šéfky európskej exekutívy uchádzala o ich dôveru.
Tento Európsky ekologický dohovor nie je ničím menším ako návrhom novej spoločenskej zmluvy medzi občanmi a štátom, medzi členskými štátmi a Úniou, medzi občanmi a Európou. Vyplývajú z nej veľké záväzky nielen pre Úniu, ale aj pre členské štáty a predovšetkým ich občanov.
Počúvajte cez >> Apple podcasty | Spotify | Google podcasty | RSS
Ďalšia transformácia
Prechod na klimaticky neutrálnu ekonomiku je v niečom podobný prechodu z plánovanej na trhovú ekonomiku, ktorý Slovensko ešte ako súčasť československej federácie absolvovalo začiatkom deväťdesiatych rokov.
Tak ako pred tridsiatimi rokmi aj teraz mnohé pracovné miesta zaniknú a ľudia, ktorí ich vykonávali, sa budú musieť naučiť robiť niečo iné. Mnohé veci, ktoré sú dnes lacné a široko dostupné, zdražejú a budeme si ich môcť dovoliť kupovať menej často – potraviny, oblečenie, elektronika, doprava, stavebný materiál, vlastne všetko.
Prechod na trhovú ekonomiku by v 90. rokoch nebol možný bez toho, aby väčšina občanov rozumela tomu, prečo to bolo treba urobiť a súhlasila s dočasným „uťahovaním opaskov“ – a presne to isté platí dnes o prechode na bezuhlíkovú ekonomiku.