Predstava Andreja Kisku, že bude v prejavoch kárať Kaliňáka a potom sa v pokoji vráti pod Tatry, bola od začiatku mimo.

Fico odmietol byť pucovaný od ústavne nadradeného prezidenta a stiahol Kisku do straníckeho ringu. Ďalej ho už niesli (občas nedôstojne prosiaci) priaznivci a volanie z námestí. Až sa preváhal k vlastnej strane s premiérskou ambíciou.
Exprezident sa tak nechtiac stal stelesnením boja s Ficovým mocenským komplexom (v oboch zmysloch slova).
Obvinenie z daňových čachrov mu mohlo paradoxne pomôcť precítiť nevyhnutnosť tohto boja. Môže sa cítiť právom zaangažovaný, keď hovorí o „mafiánskom štáte“ (neoprávnené odpočty sú fuj, ale stíhanie je pochybné).
No aj tak sa zdá, že jeho partneri zo zmluvy o neútočení ním budú musieť pravidelne triasť, aby ho udržali pri odhodlanom tóne. Neborák, chcel len na prednáškach rozprávať príbehy z prezidentského paláca a postretla ho zodpovednosť za krajinu.
Keď vstúpite do politiky, už ani nie je dôležité, či tam vy chcete zotrvať.