Autor je historik a publicista, žije v Londýne
Ak by Iránci hrali tú istú hru ako Donald Trump, ich pomsta za zavraždenie vrchného generála Sulejmáního by sa odohrala podľa scenára oko za oko. Napríklad by odpravili šéfa diplomacie Mika Pompea, ktorý útok zorganizoval a pochválil sa ním.

Ak by bol Pompeo príliš ambiciózny cieľ, vybrali by si jedného či dvoch významných vojenských činovníkov.
Najskôr rovno dvoch, pretože americký dron cieliaci na Sulejmáního auto pri východe z bagdadského letiska zabil aj al-Muhandisa, lídra proiránskych šiitských jednotiek v Iraku. Bolo by to aj oko za oko, aj zub za zub.
Takto to vníma Donald Trump. Preto tiež varoval neskoro večer v sobotu, že USA si vytypovali 52 iránskych cieľov vrátane dôležitých centier kultúry a varoval, že "udrú rýchlo a silno", ak by Teherán pomýšľal na odvetu.
Mohli odstúpiť so cťou
No Iránci takúto hru nehrajú. Postupujú pomalšie a nie je to osobné, ale politické. V prvom rade ohlásili, že odstupujú od dohody o jadrovom programe z roku 2015 (JCPOA).
Donald Trump odstúpil v mene USA od dohody už v roku 2018 a Irán sa napokon vzdal nádeje, že ostatní signatári (Čína, Rusko, Spojené kráľovstvo a Nemecko) nechajú USA tak a budú pokračovať v obchode s nimi. Dohodu podpísali pomýšľajúc na ukončenie sankcií, no tie aj tak platia.
Teherán nepovedal, že začne pracovať na jadrových zbraniach, no bude pokračovať v obohacovaní uránu v množstvách, ktoré by to umožnili.
Irán tušil, že napokon bude musieť dohodu roztrhať a zavraždenie Sulejmáního sa ukázalo ako dobrá zámienka, pričom získali vyslovené aj nevyslovené sympatie takmer celého sveta.
Posilnení v Iraku
Ďalšou menej viditeľnou výhodou, ktorá plynie zo Sulejmáního vraždy je významné posilnenie pozície Iránu v Iraku, pričom iránsky politický vplyv v posledných mesiacoch skôr upadal.