Stanovisko k odstrelu Sulejmáního akoby odpísané z kremeľského múra (plagiátor!!) sa v Európe vyliahlo len na Slovensku.
Skutočnosť, že čoraz vyšinutejší Danko si užíva slobodu prejavu v pozícii druhého najvyššieho ústavného činiteľa, takto opäť upozorňuje na nebezpečne sa otvárajúce nožnice v zahraničnej politike štátu.
Dojem ešte zhoršila reakcia premiéra na Dankovu výzvu, aby začal sťahovať ľudí z Iraku (atď). Príkaz podporiť návrh na ukončenie irackej misie totiž predbieha dialóg v NATO, ktorý musí byť pre Slovensko jediný relevantný a zaväzujúci.
Reči, že prioritná je bezpečnosť slovenských vojakov, sú číročistým populizmom ešte i vtedy, ak ich trúsi opozícia.
Snahou o "vyváženosť", ktorá do tejto kauzy nepatrí, nezažiarila ani prezidentka. (Zase tí poradcovia.) Smerodajný pre slovenskú pozíciu by mohol byť hovorca nemeckého zahraničia, ktorý popri veľkej rezervovanosti k Trumpovej akcii ju označil "za reakciu na sériu vojenských provokácií, za ktoré je zodpovedný Irán".
