Dalo by sa povedať, že záujem o slovenského občana voliaceho zo zahraničia, je nafúknutý. Čísla ukazujú, že len voličov Harabinovej strany Vlasť je takmer dvakrát toľko, čo tých, ktorí sa v minulých voľbách unúvali poslať svoj hlas poštou.

A hoci sa odvtedy vytrvalým kampaňovaním podarilo popchnúť voličov aj volených k záujmu o túto tému, ide najmä o symbolickú bitku.
Najmä demokratická opozícia má záujem na tom, aby debatu rámcovala ako súboj o hlas vyhnaných z rodnej hrudy, ktorí odišli za lepším vzdelaním a dôstojnejším zárobkom či lepšími šancami. A že skutočne ide o „ich“ voliča, ukazujú dostupné dáta z 2016, kde bol volič SaS ten najmotivovanejší.
Protirečiť by sme mohli, že občan EÚ predsa z definície môže chodiť kade-tade po Únii a návrat k urne by mal zvážiť ako svoju občiansku povinnosť. Voľný pohyb a možnosti si inokedy chválime, prečo by to mal byť pri voľbách problém.