SME

Ako máme riadiť systémy, ktorým nerozumieme?

Meníme sa z konštruktérov našich systémov na ich udržiavateľov.

Poriadkové jednotky zasahujú počas demonštrácií v hlavnom meste Čile. (Zdroj: SITA/AP)

Autor je analytikom think-tanku STRATPOL - Inštitút strategických politík.

Nasledujúci text nemá ambíciu byť systematickou analýzou toho, čo bolo a bude. Skláňam klobúk pred všetkými, ktorí túto výzvu prijmú. Chce len načrtnúť hlavné trendy vývoja a nahlas uvažovať o možných podobách stále rýchlejšie sa meniaceho sveta.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Príde juhoamerická jar?

V roku 2019 sme boli svedkami zmien, ktoré potvrdzujú posun od medzinárodnej spolupráce krajín k súťaživej multipolarite.

Inak povedané, viac a viac aktérov medzinárodnej politiky volí pri napĺňaní svojich záujmov viac asertívny konfrontačný prístup, v ktorom dávajú prednosť priamej diplomacii medzi štátmi nad ochotou riešiť otázky na pôde medzinárodných platforiem.

Vidíme to jasne na krokoch Turecka, nemeckom prístupe k ropovodu Nord Stream II a na rovnakej logike veľmi otvorene funguje aj trumpovská zahraničná politika. Takýto prístup vyhovuje silným štátom, ktoré si dokážu jednoduchšie presadiť viac a za výhodnejších podmienok, najmä ak v bilaterálnom vzťahu nad svojím "partnerom" prevažujú niekoľkonásobne.

Vedľajším efektom je rast nepredvídateľnosti akcií a reakcií jednotlivých aktérov.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Tlak narastá aj v uliciach a na námestiach, kde sa politika vraj nerobí. Napriek tomu vidíme rebelujúci Hongkong, hnev žltých viest vo Francúzsku či demonštrácie v Indii. Trocha mimo záujmu médií prebiehajú masové protesty v Čile a ďalších juhoamerických štátoch, ktoré už niektorí označujú za juhoamerickú jar.

Ľudovú nespokojnosť poháňa kombinácia boja za politické práva, proti korupcii, rastúce životné náklady či klimatické zmeny. Pripomeňme si, že demonštrácie boli spúšťačom konfliktov na Ukrajine či v Sýrii.

Súvisiaci článok Poučenie z krízového vývoja v Čile Čítajte 

Emigranti z informačného hluku

Ďalším výrazným špecifikom dneška je nevídaný informačný pretlak. Výzvou už nie je informácie nájsť, ale zmysluplne ich filtrovať a interpretovať. Viac informácií neznamená viac múdrosti.

Informačný pretlak môže viesť k nezáujmu o veci verejné, keď jednotlivec rezignuje nielen na kritickú konzumáciu informácií, ale na ich konzumáciu všeobecne. Výsledkom je akási emigrácia zo sféry verejného života – z občana sa stáva obyvateľ. Pod tlakom hlučných názorových menšín odmietajúcich akékoľvek centristické pozície, je takáto voľba pochopiteľná.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Virtualita sociálnych sietí pulzuje v rytme klikov, lajkov, komentárov a zdieľaní. O dôležitosti a legitimite informácií rozhoduje miera našej pozornosti. Bez bŕzd a protiváh reálnej komunikácie sa, žiaľ, prevažná časť diskusie v online priestore podobá na zákopovú (zatiaľ názorovú) vojnu kmeňov a klanov.

Namiesto žiaducej a prospešnej výmeny názorov sa dostávame k postupnej polarizácii spoločnosti.

Súvisiaci článok Koho bude voliť exvolič Fica, alebo kto je antisystém a prečo silnie Čítajte 

Nepredvídateľnosť pieskových dún

Zjednodušene možno civilizačný pokrok opísať ako nárast špecializácie, užšej profilácie všetkých odvetví ľudskej činnosti, čoho konečným cieľom je väčšia efektivita. Nevyhnutným spoločníkom, no aj obmedzujúcim prvkom pokroku je rastúca zložitosť procesov.

Priamo úmerne so zložitosťou rastú aj prevádzkové náklady, náročnosť údržby. V neposlednom rade klesá aj naša schopnosť predvídania výstupov.

Otázne je, nakoľko sme pri dnešnej spoločenskej polarizácii schopní viesť debatu o tom, koľko bezpečnosti chceme a čo sme ochotní za ňu ponúknuť.

Predstavme si kopu piesku, na ktorú konštantne dosypávame nový piesok.

Obdobne narastá zložitosť našich spoločenských, politických, ekonomických a technologických systémov. Podobne ako pri pieskovej lavíne, jednoducho nevieme určiť, kedy a v akom rozsahu nastane zmena v našej spoločnosti.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

V slovenskom kontexte bola momentom, ktorý spustil nevídanú lavínu reťazových reakcií, vražda Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej.

Dôsledky všetkých procesov, ktoré sa v danom momente dali do pohybu, zatiaľ nemožno vyhodnotiť. Dnes s určitosťou vieme iba to, že jedna tragická udalosť dokázala zásadne zmeniť vnútropolitický život Slovenska.

Ponaučením je, že takéto momenty predpovedať jednoducho nevieme. Zdá sa taktiež, že overené postupy sanácie našej kopy piesku prestávajú fungovať. Ako máme teda riadiť systémy, ktorým nerozumieme, v ktorých naše opatrenia často v dôsledkoch prehlbujú riešený problém?

Z logiky veci vyplýva nutnosť istej opatrnosti. Rozumnou sa zdá snaha o skromnejší a trpezlivejší prístup, voliť menej ambiciózne ciele, neuprednostniť krátkodobú efektivitu pred dlhodobou odolnosťou a ochotou zaoberať sa riešením problémov.

Zmenu prístupu, ktorú vyžaduje "nepredvídateľná éra" dobre vystihuje premena pozície človeka z architekta – konštruktéra systémov – na záhradníka – udržiavateľa systémov. Záhradník na rozdiel od architekta pôsobí na výsledok svojej práce primárne nepriamo a najmä dobre rozumie, že množstvo faktorov, ktoré priamo ovplyvňujú jeho prácu, leží mimo dosahu.

Súvisiaci článok Namiesto Orbána máme Kočnera Čítajte 

Hlboká bezpečnosť

Všeobecné stieranie hraníc medzi systémami, ich zbližovanie a premiešavanie ústi do kombinácií, na ktoré naše tradičné škatuľky ako vojenská, ekonomická či environmentálna bezpečnosť nie úplne stačia.

Ak sa hybridnými stávajú hrozby, ktorým čelíme, musia sa hybridnými stať aj naše protiopatrenia.

To značí nelipnúť na overených postupoch, ale snažiť sa reagovať flexibilne a zodpovedajúco vnútornej dynamike procesov, s ktorými pracujeme. To môže zahŕňať aj nutnosť preformulovať vlastné záujmy. Nič nie je večné.

Zložitosť súčasných a budúcich výziev by nás mala viesť k premýšľaniu nielen o objekte, ktorého bezpečnosť chceme zachovať, ale aj o kontexte, v ktorom sa pohybujeme. Priame intervencie musia byť doplnené (v niektorých prípadoch aj plne nahradené) nepriamym pôsobením na podmienky prostredia.

Nebude to mediálne a voličsky atraktívne, ale môže to priniesť želané výsledky pri menších nákladoch a s nižším rizikom neželaných vedľajších účinkov. Naši protivníci takto pracujú dlhodobo, najmä v rovine informačného a psychologického pôsobenia.

Súvisiaci článok Nová éra startupov klamstva a počítačov. Aký bude budúci rok Čítajte 

'Blbá' nálada ako duch doby

Duchom doby je, zdá sa, 'blbá' nálada. Spomeňme si napríklad na technooptimizmus spojený s tzv. twitterovými revolúciami arabskej jari. Z nádejí na demokratizáciu severoafrických a blízkovýchodných štátov veľa neostalo. Ešte menej nájdeme tých, ktorí sú presvedčení, že sociálne siete, ako ich poznáme dnes, sú pre demokraciu prínosom a nie iba masívnym nástrojom manipulácií a ovplyvňovania.

Skepsa a nesúhlas s imigračnou politikou a bruselskou byrokraciou roztočili kolieska brexitu. Z nenaplnených očakávaní, hnevu, radikálneho nesúhlasu, úzkosti a pocitov bezmocnosti sa zrodili antisystémové hnutia a nacionálno-populistické strany, ktoré doterajšej podobe politiky vravia jednoznačné nie.

Liberálna inteligencia debatuje o podobnosti dneška a 30. rokov, ich oponenti meditujú o novom svetovom poriadku. Celé to rámuje globálna zmena klímy. Armagedon sa zdá nevyhnutným, no o jeho pôvode môžeme viesť tie najvášnivejšie diskusie. Možno najzávažnejšou zmenou, ktorú tento vývoj prináša, je strata schopnosti dosiahnuť kompromis. Bez kompromisov je demokracia neudržateľná.

Na pozadí možno badať mimoriadne tempo zmien, totálnu krízu dôvery k tradičným autoritám a polarizovanú hodnotovú verejnú debatu. Za týmito prejavmi, stále v neurčitých tvaroch, možno vycítiť civilizáciu v prechode. Staré poriadky odchádzajú do zabudnutia, zatiaľ čo tie nové sa len rodia a naberajú na sile. Čas "medzivládia" je naplnený neistotou a turbulenciami.

Udržiavať Európu ako ostrov bezpečnosti a prosperity predpokladá rastúce náklady pri klesajúcej efektivite. Druhou možnosťou sú dnes politicky nepriechodné zmeny v oblasti osobnej slobody či ľudských práv. Otázne je, nakoľko sme pri dnešnej spoločenskej polarizácii schopní viesť debatu o tom, koľko bezpečnosti chceme a čo sme ochotní za ňu ponúknuť.

Zmeny nemusia mať podobu náhleho apokalyptického kolapsu a pravdepodobne budú mať v rôznych regiónoch a štátoch aj rôznu dynamiku. V osobnej rovine možno len odporučiť budovať fyzické i psychické rezervy, nenadraďovať krátkodobé pôžitky dlhodobému úspechu, aktívne sa podieľať na živote svojej komunity a mať odvahu robiť radikálne rozhodnutia a zmeny.

Kto je pripravený, nebude prekvapený.

Článok vyšiel v anglickej verzii aj na portáli Visegrad/Insight ako súčasť projekt #DemocraCE.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Minister investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Richard Raši.

Čo môžu naozaj zmeniť nové pravidlá pre štátne nákupy


Ak chce Pellegrini naozaj to najlepšie pre Slovensko...


Ilustračné foto.

Ad: Slovenská minimálna mzda kráča gréckou cestou.


Veľká súdna sieň Medzinárodného súdneho dvora v Haagu.

Harabinove výroky nie sú pravdivé.


Vladimír Balek
SkryťZatvoriť reklamu