Autor je bývalý izraelský minister zahraničných vecí a viceprezident Toledského medzinárodného centra pre mier.
Dnes už nežijeme v časoch, keď sa vojny oficiálne vyhlasovali. Útok amerického dronu, ktorý zabil charizmatického veliteľa iránskych jednotkám al-Kuds Kássima Sulejmáního je len ďalším z míľnikov dlhoročnej vojny, ktorú na mnohých frontoch vedú USA a ich spojenci proti Iránu a početným spriazneným silám.
V priebehu tejto nevyhlásenej vojny využívali obe strany rôzne taktiky od cieleného zabíjania a kyberútokov po ekonomické sankcie a ničenie infraštruktúry.
Vo februári 2008 pri spoločnej izraelsko-americkej operácii zomrel Imád Mugníja, vysoký predstaviteľ Hizballáhu, ktorý slúži ako predĺžená ruka Iránu v Libanone. (Sulejmání v tom okamihu stál neďaleko Mugníju.)
Podľa neoficiálnych údajov sa neskôr Izrael postaral o atentát na štvoricu iránskych jadrových vedcov a iránske jadrové zariadenia napadol škodlivým počítačovým vírusom (pravdepodobne tiež v spolupráci s USA).
Irán zasa dlhodobo považuje židovské komunity v cudzine za legitímne ciele. Iránom podporovaní teroristi sa v roku 1994 postarali o explóziu v židovskej štvrti v centre Buenos Aires, ktorá si vyžiadala 85 životov a stovky zranených.
Samotný Sulejmání je podozrivý z organizácie samovražedného bombového útoku na autobus s izraelskými turistami v bulharskom Burgase.
Spojenecký polmesiac
Po tom, ako Trumpova vláda v máji 2018 odstúpila od jadrovej dohody z roku 2015, Irán trápia sankcie a vedie vojnu o vyčerpanie proti západným ropným záujmom, ku ktorej zrejme patril aj útok na saudskoarabské ropné zariadenie v septembri a zadržanie tankerov na otvorenom mori. Najdôležitejšie však je, že Irán si od Libanonu cez Sýriu a Irak až po Jemen buduje polmesiac spojeneckých síl.
