Autor je politológ a arabista, spolupracuje s Ústavom orientalistiky SAV.
Americký útok na vojenský konvoj v Iraku, pri ktorom zahynul veliteľ iránskych revolučných gárd, pôsobí na prvý pohľad prekvapujúco, lenže pri podrobnejšej analýze doterajšej iránskej politiky prezidenta Donalda Trumpa sa tento atentát javí ako logické vyústenie jeho predchádzajúcich krokov.
Odstúpenie od dohody o jadrovom programe Iránu, obnovenie sankcií, ich sprísnenia a opakované vyhrážky vytvárajú neustály tlak na iránsky režim. Výsledkom americkej politiky oproti Iránu je zhoršenie ekonomickej situácie Iráncov a ich rastúca nedôvera k režimu.
Táto nespokojnosť vyústila do konania sa najväčších protestov proti vedeniu krajiny za posledné roky. Islamský režim zareagoval na protesty tvrdou represiou a bezprecedentným obmedzením prístupu obyvateľov k internetu.
Kto sú revolučné gardy
Proti protestujúcim zasiahli práve revolučné gardy, pričom pri obnove poriadku po sebe zanechávali stovky mŕtvych.
Revolučné gardy (pásdárán) tvoria Iránci neochvejne verní ájatolláhovi, najvyššiemu duchovnému vodcovi Iránu. Sú všeobecne považovaní za jeho osobné komando a niet pochýb, že budú aj naďalej hrať kľúčovú úlohu v neistej budúcnosti tejto krajiny.
