Zoznam politických zločinov Roberta Fica a jeho komplicov je bezpochyby nesmierne dlhý aj široký a každý z nás si na základe hodnotových a odborných preferencií kreuje vlastný. Na čele zoznamu zbytočných hanebností však musí byť to, čo napáchali s druhým pilierom.
Odboku spomeňme rozkradnuté peniaze za emisie, nástenkový tender, nefunkčnú a predraženú digitalizácia, epochálna dielo v podobe mýta, školstvo v troskách a spravodlivosť na márach – to všetko je, iste, dobrý podnet na činnosť orgánov činných v trestnom konaní, ale asi napospol rozumieme, prečo to ľudia z okolia Smeru vykonali a čo tým získali.
“Úprimná ľahostajnosť k osudu spoluobčanov Smeru v zásade neumožňuje, aby to dopadlo inak ako pri dôchodkoch.
„
Lenže okradnutie sporiteľov v druhom pilieri žiadnu takúto logiku nemá. Ján Richter pred siedmimi rokmi presunul pasívnych sporiteľov z akciových do „garantovaných fondov“. Sú až tak dobre garantované, že zaručujú akurát reálnu stratu – kým indexové fondy si za minulý rok pripísali tridsaťpercentné výnosy, dlhopisové sa motkali medzi jedným a dvomi.
