Udalosť týždňa
Sulejmání.
Nikto netuší ani najbližšie kroky, ktoré majú za lubom Trump a Chameneí. Analytický konsenzus, že likvidácia najväčšieho štátneho teroristu Blízkeho východu je zásadný geopolitický prielom, však vládne svetu, až po verbálne obmeny naratívov po útoku na WTO, že „svet už nikdy nebude, čo býval“.
Uvidíme. Medzinárodné právo je dôležité, otázka akurát je, či to znamená generálny pardon pre teroristov (zločincov), ak polapiť a potrestať toho-ktorého je (bude) možné iba porušením medzinárodného práva. Pričom jeden sa práve chystá k (nepochybne teroristickej) akcii obliehania veľvyslanectva, ktoré z podstaty situácie môže ohroziť životy desiatok či stoviek ľudí.
Sulejmání bol skrátka legitímny terč a jediný rozdiel medzi ním a Usámom je ten, že on bol šiít a teror organizoval v drese regulárneho člena OSN. Západným pohľadom akurát nevidieť strategický zámysel akcie idúcej čelne proti blízkovýchodnej línii Trumpovej administratívy, ktorou je – bez debaty – opúšťanie regiónu.
Šokujúca operácia zaslúži – zatiaľ, budúcnosť uvidíme – geostrategické mínus práve preto, lebo šokuje, pričom po druhé vráža ďalší klin do i tak rozhádanej atlantickej domácnosti, keď na európskom príjme (ale aj Kanada) vyvolala ďaleko viac antipatií než porozumenia.
Proruskejšie živly hneď aj začali preteky, že kto sa razantnejšie dištancuje nielen od odpálenia Sulejmáního, ale vôbec od irackej misie NATO. To dáva vcelku silnú kartu (aj) Trumpovi, až raz bude musieť – nedajbože!!! – vysvetľovať, že prečo nevyhovel žiadosti, napríklad, Slovenska, keď žiadalo o aktiváciu článku 5. Potom sa mnohí, dokonca aj atlantisti a demokratickí opozičníci, pozrú do zrkadiel, ale už bude neskoro.
Správny krok
Čaputovej výber.
