Operetný ráz iránskej "odvety", keď o "útoku" informovali z Teheránu v predstihu irackú armádu, zvádza k úvahám, že je čas si vydýchnuť. Znalci sa síce opäť zhodnú, že z hry budú iba regulárne sily islamskej republiky, pričom na americké ciele budú naďalej útočiť filiálne zložky (Hizballáh, Hamás, Islamský džihád v Gaze. Z toho by však už tretia svetová byť nemala.
Vylúčiť sa nedá, že ukončenie kampane "mučeník Sulejmání" je bluf na americkú ostražitosť a kdesi udrú bolestivejšie než v stredu. Tento scenár so sympatiami aj európskeho antitrumpovského hnutia sa však sotva naplní, ak sú pravdivé názory, že vo vedení Iránu predsa len prevládajú sebazáchovné inštinkty. Počkať si treba asi týždne, ak však viac vrcholov eskalácie už nepríde, Trump má zase šťastie. Dlhodobo totiž platí, že svet bude určite lepší bez Sulejmáního ako s ním.
Udalosťami "upgradovaná" stará výzva Trumpa, aby Európa zavrhla jadrový pakt a vyvíjali tlak na Irán spoločne, vyzerá na pohľad uletene. Avšak nie nepodložene. Trebárs aj sankciami, proti ktorým Európa nezmôže nič, Amerika demonštruje, kto je najsilnejšie zviera v regióne, proti ktorému sa nedá nič presadiť.
