Aj keby najjednoduchšie bolo napísať, že je nejasné, čím fascinuje Európu iránska jadrová zmluva, nebolo by to poctivé, keďže jedno vysvetlenie sa silne vnucuje. Hovorí, že európskl lídri majú zo svojej bezvýznamnosti v globálnych kauzách už taký mindrák, že s dokumentom, na ktorom sú podpísaní vedno s Obamom, Putinom a Si Ťin-Pchingom, sú zviazaní až akýmsi emocionálnym putom.
Len takéto vysvetlenie sa autorovi vnucuje, keď vidí správu o ďalšej salve podpory iránskej zmluvy, tentoraz od ministrov zahraničných vecí EÚ.
Pripusťme, že rozhodnutie Trumpa vystúpiť z dohody o limitoch obohacovania uránu pre islamskú republiku nebolo šťastným ani dobrým ťahom, keďže popri všetkých chybách dokumentu ten predstavoval aspoň niečo, akúsi obmedzenú poistku, a teraz nemáme, teda Západ, nič.
Povedzme, že vieme lepšie aj ako Iránom najohrozenejší Izrael – ktorý Trumpovi aplaudoval –, že bezpečnejší bude svet so zmluvou ako bez nej.
