Článok pokračuje pod video reklamou
Autor bol minister financií SR, pôsobí ako šéf strategickej skupiny poradcov na podporu reforiem na Ukrajine a prezident ekonomického think-tanku MESA 10
Popularita rôznych prognóz, predpovedí či veštieb dramaticky stúpa vždy, keď vhupneme do magického, okrúhleho alebo inak zaujímavého letopočtu. Asi najzaujímavejším bol prelom tisícročí pred dvomi desiatkami rokov, ale aj súčasný nový rok 2020 je z tohto hľadiska zaujímavý.
Dlhodobé plánovanie
Začiatkom osemdesiatych rokov som študoval na vtedajšej Vysokej škole ekonomickej v Bratislave a mal som to šťastie, že som bol študentom prvej, vtedy novo založenej špecializácie „dlhodobé plánovanie a prognózovanie“, pričom po skončení štúdia som na škole pokračoval ako odborný asistent a vyučoval som práve tento predmet.
Vtedy, v osemdesiatych rokoch, boli všetci prognostici a futurológovia doslova uhranutí rokom dvetisíc. Keďže o tému som sa profesionálne zaujímal, čítal som takmer všetko, čo sa dalo, aj keď treba povedať, že vtedy, na rozdiel od dneška, nebol problémom prebytok informácií, ale ich nedostatok. Internet ešte neexistoval a komunistický režim informácie zo slobodného sveta prísne selektoval a kontroloval.
Už skôr, ale najmä po roku dvetisíc som si uvedomil, že všetky na tento termín sa vzťahujúce prognózy, ktoré som v osemdesiatych rokoch čítal a študoval, sa ukázali nielenže nepresné, ale takmer vždy úplne „vedľa“.
Limity rastu
Rímsky klub, združujúci renomovaných svetových vedcov, už v sedemdesiatych rokoch predpovedal, že po roku dvetisíc nastane úplné vyčerpanie zdrojov a nerastných surovín a nastane klimatická katastrofa.
