K základnej výbave európskeho konzervatívca patrí nespokojnosť, že kým nad nacizmom a fašizmom sa svet vyvŕšil, na komunizmus sa naďalej hľadí s akousi blahosklonnosťou. Pritom ak sa pozrieme na množstvo obetí Maa, Stalina a Pol Pota, určite nijako nezaostanú za Hitlerom, Himmlerom a Bormannom.

V tomto duchu sa nesie aj návrh na zriadenie medzinárodného súdu, akejsi obdoby „norimberského tribunálu“ pre zločiny komunizmu, pretože postkomunistické štáty sa stále nevedia vyrovnať so svojou minulosťou.
Zástancom aspoň formálne vykonanej spravodlivosti to azda môže znieť atraktívne, ale rýchlo si vysvetlíme, prečo je to úplný nezmysel. A to aj vtedy, keď pripustíme, že vo svojich dôsledkoch sú komunizmus a nacizmus (fašizmus, ak chcete) rovnako neľudské režimy.