Je vysoko otázne – najmiernejšie povedané –, či takzvaný štrajk autodopravcov, ktorý fičí už takmer týždeň od Šebastoviec po Kúty, je čo len v najvoľnejšom vzťahu so zákonom. Laický pocit, že cirkusy na hraničných priechodoch – a ich vykonávatelia – sa nezmestia do štrajkovej legislatívy, je celkom podmanivý.
Členovia vlády rokujú s autodopravcami o ich požiadavkách Čítajte Nie je jasné, čo je práve teraz zablokované a čo priechodné, bez najmenšieho dohadu však vieme, že obmedzovanie slobody pohybu nie je ani na ústavnej, ani nižšej úrovni predmetom spoločenskej zmluvy, ešte aj keď sa komusi – napríklad Únii autodopravcov – v štáte slovenskom čosi nepáči. Ani veľa dobrých dôvodov, ktoré na nespokojnosť asi majú, nič nemení na obraze zrúteného štátu, ktorý si nevie urobiť poriadok ani na hraničných priechodoch.
Za včerajšie pozvanie UNAS k rokovaciemu stolu pod podmienkou, že sa zrieknu anarchie do hodiny, Pellegrini dostane zrejme pochvalu. Tá však predbieha čas, keďže si ho zaslúži, až keď ukáže, že má nachystanú odpoveď aj na scenár prípadnej nedohody.
