Keď sa človek rozhliadne po scéne, mesiac a pol pred gongom sa dá hovoriť skôr o zlom pocite. Osem a viac subjektov v parlamente, čo lezie z prieskumov ako najpravdepodobnejšia množina (hoci nevedno, kto presne tam bude), zakladá aj pri eliminácii absurdných spojení toľko permutácií, že tipovanie budúcnosti musí vzdať aj umelá inteligencia.
Prieskum preferencií: Extrémisti z ĽSNS stúpajú, Slosiarik nevylučuje ich víťazstvo Čítajte Čím bližšie je 29. február, tým neurčitejšia sa javí silueta politickej väčšiny či už antificovského, alebo aj ficovského razenia.
V neistote, keď polovica netuší, či prežije 1. marec 2020 v politike, sú debaty demokratickej opozície, napríklad kto bude či (ne)môže byť ministrom vnútra, celkom neprípadné.
Niežeby vnútro nestálo za reč – stojí viac než je zdravé –, ale ak základné personálne zhody nevytvorili do polovice zimy, ohadzovať sa menami uprostred kampane je rúhanie sa bohom marketingu aj paktu, ktorý uzavreli.
