SME
Nedeľa, 29. marec, 2020 | Meniny má Miroslav
PÍŠE ZAZA ŠENGELIA – FÓRUM

Boj s propagandou: gruzínska lekcia

Na Kaukaze bojujú naraz proti domácim aj zahraničným dezinformáciám.

Protivládne protesty v gruzínskom Tbilisi. (Zdroj: SITA/AP)

Autor pôsobí v gruzínskom Výskumnom stredisku hospodárskej politiky. Článok je súčasťou projektu #DemocraCE v spolupráci s Visegrad/Insight.

Nedávny vývoj v Gruzínsku túto krajinu priblížil k niekoľkým ďalším bývalým členským krajinám ZSSR, ktoré sa považujú za iliberálne či hybridné demokracie. Najbohatší gruzínsky oligarcha Bidzina Ivanišvili je naďalej premiérom a na kľúčové vládne miesta dosadzuje svojich verných. Neustále sa pokúša ovládnuť nezávislé médiá a súdnictvo, čo ľuďom sledujúcim východoeurópsku a postsovietsku politiku iste znie povedome.

Článok pokračuje pod video reklamou

Ďalším znakom upadajúcich demokracií je zaplavovanie verejného priestoru propagandou a dezinformáciami. Čoraz iliberálnejšie prostredie gruzínskej politiky poskytlo priestor všadeprítomnej ruskej propagande a dezinformáciám, ktoré čakali na svoju príležitosť. Boj s týmito agresívnymi kampaňami, či už prišli zvonka, alebo nie, sa tak stal úlohou celej spoločnosti.

Neželané prvenstvo

Tak ako inde, aj v Gruzínsku sledujú ruské dezinformačné a propagandistické kampane ciele ruskej zahraničnej politiky. Podobne ako pobaltské štáty, aj Gruzínsko je od začiatku deväťdesiatych rokov neustálym cieľom ruských vplyvových operácií.

Gruzínsko však získalo aj neželané prvenstvo, keď sa stalo testovacím priestorom taktiky "hybridnej vojny". V rusko-gruzínskej vojne v roku 2008 totiž Rusko prvý raz nasadilo netradičné vojenské metódy v kombinácii s osvedčenými vojenskými postupmi.

Plný rozmer a intenzitu ruských vplyvových operácií však Gruzínci pocítili až po anexii Krymu v roku 2014.

Napriek ruskému úsiliu sa zdá, že Gruzínsko prejavilo silnú odolnosť proti rozvratným snahám svojho severného suseda. Krajina vykazuje trvale vysokú podporu euroatlantickej integrácie, ktorá sa pohybuje od sedemdesiatich do osemdesiatich percent. Okrem neschopnosti významnejšie zmeniť kurz gruzínskej zahraničnej politiky je zrejmé, že Rusku sa nepodarilo ani zlepšiť si imidž v očiach väčšiny Gruzíncov.

Nedávny prieskum verejnej mienky ukazuje, že prevažná väčšina opýtaných Gruzíncov (83 percent) naďalej považuje Rusko za najväčšiu politickú hrozbu, 72 percent za najväčšie hospodárske ohrozenie a 77 percent sa nazdáva, že ruská agresia nikdy neustala.

Gayovia z Európy

Kremeľ chápe, že je preň extrémne náročné dôveryhodne predstierať priateľstvo s Gruzínskom či zmenu zahraničnej politiky. Preto sa sústredí najmä na využívanie kultúrnych a hospodárskych väzieb, keď zdôrazňuje spoločensky konzervatívne, protizápadné a protiliberálne témy.

Kremeľ predstavuje "morálne upadajúcu" Úniu a NATO ako existenčnú hrozbu pre tradičné gruzínske hodnoty. A zdá sa, že je to rozumná stávka: neliberálne prostredie a erózia demokracie týmto príbehom poskytujú obzvlášť úrodnú pôdu. Za takých okolností Kremľu stačí viac či menej nápadne podporovať iných aktérov, ktorí sledujú svoje záujmy.

Každý priemerný používateľ mal facebook zaplavený bielym šumom informácií z dvoch zdrojov, jedného provládneho a druhého proruského, ktorý bol najhlasnejší.

Vzhľadom na 2,4 milióna používateľov facebooku (čo predstavuje šesťdesiat percent populácie) a celkovo 81 percent obyvateľov, ktorí využívajú sociálne siete, je ťažké preceniť význam týchto sociálnych platforiem pre gruzínsku spoločenskú debatu.

Keď teda facebook 20. decembra oznámil prvé masové rušenie gruzínskych stránok, ktoré "sa vydávali za spravodajské organizácie, politické strany, verejných činiteľov, aktivistické skupiny a mediálne inštitúcie", bolo to ako keby prišli Vianoce.

Táto skvelá správa však odhalila aj dosť znepokojivé podrobnosti. Jednoznačné vyhlásenie facebooku potvrdilo dlhodobé podozrenia priameho vzťahu dezinformácií, šírenia falošných účtov s gruzínskou vládou. Toho, kto v poslednom desaťročí sledoval tradičné alebo používal sociálne siete v Gruzínsku, to však ťažko mohlo prekvapiť.

Oveľa znepokojivejší bol fakt, že správy a témy využívané v ruských dezinformačných kampaniach sa stali súčasťou rétoriky domácich hráčov, ktorí sledovali vlastnú politickú či ideologickú agendu a vedome či nevedome im dávali väčší priestor. Už predtým nejasná hranica medzi vonkajšími a domácimi dezinformačnými kampaňami tak v podstate zmizla.

Reakcia vlády sa obmedzila na vlažné pokusy všetko poprieť. Výzvy na oficiálne vyšetrenie preto neboli vyslyšané.

Výzva prijatá

V tejto čoraz neistejšej situácii, keď sú štátni aktéri zapletení do šírenia dezinformácií, a teda nie sú schopní chrániť pred nimi verejnosť, sa poslednou obrannou líniou stali občiansky sektor a mimovládne organizácie.

Stalo sa to napriek tomu, že majú rôzne priority a špecializáciu. Našťastie, alarmujúce rozmery dezinformačných kampaní už dávno presvedčili gruzínske mimovládky, aby rozvinuli či zintenzívnili úsilie pri boji proti proruskej či provládnej propagande a dezinformáciám.

"Hneď po nelegálnej anexii Krymu a destabilizácii východnej Ukrajiny bolo zrejmé, že Rusko v regióne opäť aktivuje svoju stratégiu hybridnej vojny," vraví Šota Gvineria z Výskumného strediska hospodárskej politiky. Táto tbiliská mimovládka sa pôvodne špecializovala na to, čo má v názve, teda hospodárske otázky v rozvíjajúcich sa demokraciách.

"Ukrajinský príklad v kombinácii s predchádzajúcimi gruzínskymi skúsenosťami nám poskytol bohatý priestor na hĺbkový výskum s cieľom pochopiť, ako Rusko využíva informačnú vojnu ako jeden z najefektívnejších nástrojov svojej hybridnej stratégie."

Výskumné stredisko hospodárskej politiky využilo príležitosť a stalo sa jedným z občianskych aktérov, ktorí medzi svoje aktivity zahrnuli aj dimenziu boja proti dezinformáciám.

Neznesiteľná situácia

Iná mimovládka, ISFED, sa pôvodne zameriavala na občiansky monitoring gruzínskych volieb, ale všadeprítomné dezinformácie im nedali na výber. "Vážnu snahu o pokútne ovplyvňovanie sme si prvý raz všimli pri komunálnych voľbách v roku 2017. Vzhľadom na skúsenosti z amerických prezidentských volieb, referenda o brexite a ďalších európskych volieb bolo zrejmé, že sociálne médiá budú hrať zásadnú rolu aj pri gruzínskych voľbách," vysvetľuje tlačový tajomník organizácie Revaz Baramidze.

V roku 2018 sa ISFED rozhodol, že si vytvorí vlastnú metodológiu, ktorá mu umožní monitorovať a analyzovať anonymne sponzorované vplyvové kampane na sociálnych mediách.

"Prezidentské voľby v roku 2018 nás presvedčili, že manipulácie na sociálnych sieťach sú jednou z najväčších hrozieb volebného procesu v Gruzínsku. Po mesiacoch metodického monitorovania ISFED zverejnil svoje zistenia a kontaktoval facebook. Keď tieto stránky vypol, presvedčilo nás to, že náš prístup bol správny. Bolo to neznesiteľné," vraví jeden zo zakladateľov gruzínskej anonymnej skupiny Vin Vin Aris (Kto je kto), ktorá bola za vytvorením prvého nástroja, ktorý používateľom umožnil vizuálne identifikovať manipulatívne aktivity na sociálnych médiách a ďalších platformách internetovej propagandy.

"V roku 2018 sme boli svedkami najpôsobivejšieho rastu objemu dezinformácií. Každý priemerný používateľ mal facebook zaplavený bielym šumom informácií z dvoch zdrojov, jedného provládneho a druhého proruského, ktorý bol najhlasnejší. Rozhodli sme sa preto vytvoriť jednoduchý nástroj, ktorý by priemernému používateľovi umožnil označiť a identifikovať neprimerané správanie. Išlo nám v prvom rade o to, aby sme pomohli priemerným používateľom sociálnych médií, ktorí nevedeli, aké môžu byť tieto techniky zákerné."

Taktické víťazstvá

Ľudia z Vin Vin Aris sa teraz sústredia na skvalitnenie svojho nástroja, ktorý budú môcť sprostredkovať občianskym aktivistom v iných krajinách.

Zdá sa, že v boji proti bujnejúcim domácim a zahraničným dezinformačným kampaniam nemáme k dispozícii všeliek. Nateraz sa teda zdá, že najlepším riešením gruzínskych mimovládnych organizácií je zisťovanie informácií o ich zdrojoch, vyvracanie mýtov, výskum a overovanie informácií a proaktívne informovanie.

Napriek dôležitým taktickým víťazstvám gruzínskeho občianskeho sektora platí, že strategická situácia sa nezmenila. Stále teda čakáme na odpoveď, do akej miery je občianska spoločnosť schopná bojovať proti štátom podporovaným dezinformáciám.

Hlavné správy zo Sme.sk

Premiér Igor Matovič predstavuje ekonomické opatrenia.

Világi: Štát by mal teraz podporiť všetkých. Nemáme čas

Slovenská rafinéria musí riešiť viacero problémov.

Podnikateľ Oszkár Világi.
Minister financií Eduard Heger.
Komentár Zuzany Kepplovej

Tak ste nám dali lekciu, starci

Mladší dostali lekciu zo zraniteľnosti sveta.

Zuzana Kepplová, komentátorka denníka SME.

Neprehliadnite tiež

DNES PÍŠE NATAŠA HOLINOVÁ

Ležíme v právnom bezvedomí

Citlivosť na slobody je slabá aj po tridsiatich rokoch.

Nataša Holinová
AUTORSKÁ STRANA SAMUELA MARCA

Liečba Trumpom: ako populisti bojujú proti korone (píše Samo Marec)

Čo prehrá Trumpovi voľby, ak nie toto?

Trump s Bolsonarom na stretnutí pred pár dňami.

Podnikateľom vieme pomôcť aj z domu

Hrať dnes na vlastné tričko sa nemusí oplatiť nikomu.

Vznešený cieľ (Cynická obluda)

Karikatúra denníka SME (Cynická obluda).