Autor je výkonný riaditeľ ľudskoprávnej organizácie Human Rights Watch
Prezident Si Ťin-pching dohliada na najrozsiahlejšie a najbrutálnejšie utláčanie v Číne za celé desaťročia. Režim umlčiava disidentov, zatvára mimovládky, nezávislá žurnalistika už nejestvuje, obmedzuje sa komunikácia cez internet, Hongkong bráni svoje obmedzené slobody.
A pre Ujgurov a ďalších turkických moslimov Peking vybudoval najrozsiahlejší sledovací systém kombinovaný so zadržiavaním a núteným indoktrinovaním vyše milióna ľudí.
Pekingu záleží na tom, aby sa tieto hlboko znepokojivé trendy vyhli medzinárodnej kritike. Už dávno cenzuruje, čo môžu ľudia hovoriť v Číne a teraz sa pokúša cenzurovať kritiku na celom svete. Pri tejto snahe čoraz viac ohrozuje celý medzinárodný systém, ktorý chráni ľudské práva na celom svete.
Niektorí diktátori a autokrati, ktorým sa tiež nepáči kritika pre ich porušovanie ľudských práv, s Čínou radi spolupracujú. Iní sa jednoducho nechali kúpiť, napríklad v rámci mnohomiliardového čínskeho infraštruktúrneho a investičného programu Jeden pás, jedna cesta.
Ľudskoprávny bumerang
Niektoré európske vlády čelili hrozbe, že ich Peking odstrihne od prístupu k čínskemu trhu, ktorý dnes predstavuje šestinu svetovej ekonomiky. Čínska vláda túto hrozbu používa ako súčasť svojej taktiky „rozdeľuj a panuj“, ktorá zvlášť Európskej únii komplikuje nachádzanie konsenzu v prístupe k Číne.
