Autor je umelec a publicista
Sledovanie procesu s vrahmi Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej stavia pred humanistu dve výzvy. Na jednej strane je to nutnosť spracovať smútok nad zmarenými životmi. Pohľad na tváre vrahov a temnú pavučinu, ktorú zosnoval Marian Kočner, zároveň vyvoláva otázky o pôvode ľudského zla. Práve existencia ľudského zla v takej esenciálnej podobe je jednou z veľkých výziev humanizmu.
Obľúbenou karikatúrou humanizmu sa v týchto časoch stal slniečkar, naivný človek, ktorý nedokáže rozpoznať temné stránky ľudských bytostí. Najradšej by otvoril svoju náruč dokorán, pozval si domov migrantov, vymenil zbrane za kvety, básnil o rozmanitosti kultúr a jednote ľudstva, všetko riešil silou lásky a pri stretnutí so zlom nastavil druhé líce. Ako sa takýto človek môže vyrovnať s existenciou ľudí ako Kočner?
“„Alternatívne médiá“ z Kočnera vyrobili hrdinu antisystému, stačilo aby sa nelichotivo vyjadroval o „mainstreamových novinároch“.
„
Tento sploštený a prekrútený obraz humanizmu pritom najradšej šíria tí, ktorí v konfrontácií so zlom zlyhávajú najviac. Ktorým stačia frázy o spájaní národných a kresťanských síl a zabudnú na fakľové pochody, gardistické uniformy, spochybňovanie holokaustu či kriminálnu minulosť kandidátov ĽSNS.
