viny a povojnového bezprávia a svojim českým kolegom vyčítali neúctu k historickej citlivosti iných národov.
Podpredseda vlády SR Pál Csáky v sobotu odhalil sochu hunského kráľa Attilu, podľa romantizujúcich pavedeckých predstáv priameho predka maďarskej/uhorskej vládnucej dynastie Arpádovcov. (Na udalosti sa zúčastnil aj europoslanec Árpád Duka-Zólyomi, vraj ako súkromná osoba.) Zatiaľ nemáme správy o protestoch proti soche kontroverznej historickej osobnosti spájanej s mimoriadne krutým pustošením a začiatkom temného stredoveku a o tom, že by niekto poukazoval na neúctu k historickej citlivosti iných národov. Presnejšie povedané, ozvala sa iba SNS, to je však rovnako folkloristická záležitosť ako Csákyho odhaľovanie.
Samozrejme, sú tu rozdiely. Attila je polomýtická postava z dávnej minulosti, obete Benešových dekrétov medzi nami žijú a ich postih stále trvá. Spoločná na oboch udalostiach je však účasť politikov. Politici neodhaľujú sochy len tak. Vždy tým vyjadrujú stanovisko a verejnosti vysielajú rozhodné posolstvo. "Nie, nie, nikdy nedáme Benešove dekréty," burácal zbor českých politikov zhromaždených pod bronzovým prezidentom. (Nie, nie, nikdy je známe heslo maďarskej iredenty vyjadrujúce, že sa správny rodoľub nikdy nezmieri s Trianonom. Ospravedlňujem sa za jeho použitie v tomto kontexte, ale koniec koncov ide o to isté.)
"My sme tu páni," odkázala Matica slovenská, zhromaždení slovenskí politici a hololebkáči Maďarom na Slovensku, keď v júli 2003 v Komárne proti vôli miestnych úradov odhalili súsošie Cyrila a Metoda.
"Musíme sa hrdo prihlásiť k príbuzenstvu s Hunmi, aj keď sa ho mnohí snažia popierať... Je dôkazom, že Maďari nie sú v Karpatskej kotline prišelcami, ale praobyvateľmi," osvetlil v sobotu pravý význam mecheche pod Attilovou sochou pán, ktorý rečnil hneď po Csákym. Niekdajší zaslúžilý učiteľ dejepisu z maďarského gymnázia z Komárna vo svojom referáte o historickom význame hunského panovníka logicky dospel k zamilovanej otázke všetkých nacionalistov: "Kto tu bol prvý, kto má na toto územie nárok?" Zaradil sa k slovenským historikom Vnukovi a Ďuricovi, vymýšľajúcim pradejiny slovenského národa a sústavne si mýliacim vedu s vytváraním štátnej ideológie. Csáky sa zase asistovaním pri podobných nezmysloch zaradil k pani Slavkovskej, ministerke školstva blahej pamäti. Obaja svojou funkciou verejne zaštiťovali a legitimizovali vymývanie mozgov.
