Autor je Američan slovenského pôvodu. Pracuje v Bruseli ako riaditeľ neziskovej organizácie Women Political Leaders. V minulosti riadil sieť portálov euractiv.com, spoluzakladal a vydával časopis The Slovak Spectator.
V januári 1920 bola stredná Európa veľmi neistým miestom. Počas predchádzajúceho desaťročia región plienila vojna. Padali ríše. Na rad prišlo testovanie ideológií.
Na severe a západe regiónu Versailleská zmluva rozkrájala odkrojila kusy z Nemecka, ktoré pripadli šiestim krajinám vrátane Československa a Poľska.
Vnútrozemské Maďarské kráľovstvo, jeden z nástupcov Rakúsko-Uhorska, sa scvrklo na štvrtinu predvojnovej rozlohy s tretinou pôvodnej populácie.
Červená armáda na východe bola v konečnej fáze občianskej vojny, ktorá znamenala víťazstvo boľševického socializmu nad kapitalizmom a vznik nového politického útvaru, Sovietskeho zväzu.
Bolo príliš krátko po prvej svetovej vojne, aby niekto mohol tušiť, že o dve desaťročia príde druhá a ešte ničivejšia. Nemilosrdné správanie víťazov k porazeným zasialo semienka zlosti, strachu a nestability, ktoré opäť zachvátili kontinent.
Republika medzi ruinami
Na rumovisku strednej Európy však vyrástla demokratická republika, ktorá dávala dôvod na nádej. Československo ako mnohonárodná zliatina jazykov, náboženstiev, dejín a tradícií vzniklo vďaka vytrvalej diplomacii. Nebola to vojenská mocnosť, ale s trinástimi miliónmi obyvateľov išlo o samostatnú, stredne veľkú krajinu.
Za týchto okolností sa 13. januára v Čeklíse (dnes Bernolákove) narodilo dievča. Dievčenské meno jej matky bolo nemecké a otec mal maďarské meno, čo v tom čase nebola na Slovensku nezvyčajná kombinácia.
