Konferencia o Líbyi v Berlíne síce nedopadla o nič lepšie než predchádzajúca v Moskve, ale aspoň vzbudila expertné porozumenie, že je fajn, že sa vôbec konala.
Skutočnosť, že Merkelovej pozvanie prijali dve znepriatelené strany konfliktu a na najvyššej úrovni aj Turecko, Británia a európski hráči, sa interpretuje ako znamenie, že deklarácie posilnenia európskej roly v blízkovýchodnej diplomacii nezostanú v polohe verbálnej akrobacie.
Podpis dohody o prímerí, ako sa nádejala Merkelová, medzi líbyjskými protihráčmi Sarádžom a Haftarom sa nekonal. Na nemeckú aktivitu však bol najvyšší čas po tom, čo si Líbyu začali parcelovať Erdogan s Putinom.
